Keď ma skritizuješ, poslúžiš mi (Exupéry)

Mária Škultétyová, 20. apríla 2017 6:44

Foto: TASR


Bánovce nad Bebravou 20. apríla (SkolskyServis.sk) - Ono sa to na prvý pohľad ani nezdá, ale je to tak. Správna kritika by nám mala pomôcť urobiť nás lepšími.

Ibaže my ľudia sme na seba príliš citliví, a preto je celkom prirodzené, že kritiku na svoju adresu nemáme radi. Hoci sami máme a robíme chyby, radšej kritizujeme druhých, než by sme mali počuť niečo nepekné a nedobré o sebe. Nelichotivé slová sa dotknú každého kúska nášho ja.

Napriek všetkému sa s kritikou stretávame na každom kroku; nie iba v osobnom živote a na pracovisku, ale aj v médiách, uliciach, na námestiach.

Je pravda, že osobná kritika sa do očí ťažko hovorí a ťažko sa aj prijíma. A keď sa k nám dostane z druhých alebo dokonca až z tretích úst, už ju považujeme za ohováranie, za snahu vytvoriť o nás zlý obraz v očiach iných. Takúto kritiku vnímame aj ako klebetu, ktorá môže mať korene v závisti alebo nenávisti, alebo neviem v čom nepríjemnom ešte. Kritika v takejto forme nepomáha, skôr škodí, pretože vyvoláva podozrievavosť a neznášanlivosť. Keď je to tak, potom sa pýtame, prečo to kritik hovorí niekomu inému, prečo to nepovie priamo nám. Bojí sa našej reakcie? A prečo sa bojí, ak má pravdu? Alebo hovorí nepravdu? Ak má byť kritika účinná, najlepšie je povedať ju priamo. Aby sme na ňu mohli reagovať, argumentovať, obhajovať sa a v konečnom dôsledku, ak nemáme argumenty, priznať si chybu. Lebo nikto nie je bez chýb a priznanie sa k nim je prvým krokom k tomu, aby sme sa ich zbavili.

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac