Ešteže sa hanbila

Mária Škultétyová, 8. marca 2019 6:42

Dostala som takýto mail: Dobrý deň, pani učiteľka, posielam Vám svoj zážitok. Prajem príjemné čítanie!

Bánovce nad Bebravou 8. marca (SkolskyServis.sk) - Mal som výčitky, že som pred zimnou vykurovacou sezónou nestihol dať vyčistiť a skontrolovať komíny. Nuž som s radosťou využil ponuku z letáka, s ktorou iniciatívne a naozaj podnikateľsky prišla akási kominárska spoločnosť až hen z Bratislavy. Budem síce ľahší o nejakých pár eur, ale, nedajbože, v prípade nečakanej udalosti zasa chránený zákonom. Človek nikdy nevie.
Čakal som firemnú dodávku, no prišli oktáviou a boli dvaja. Kominári. Vlastne, kominár s kominárkou – sekretárkou. Vekovo obaja niečo po tridsiatke.

„Á, deľba práce,“ pomyslel som si.

Nemýlil som sa. On v suteréne môjho domu zospodu odvíjacou štetkou „obslúžil“ oba komíny a ona si rozložila „úrad“ v práčovni na práčke.

„Kto je majiteľom domu?“ ozvalo sa z práčovne, kým som asistoval kominárovi. „ A jeho adresa?“

Vysypal som všetky údaje, aby som nezdržiaval.

„Uhrovec? A aj to je na Slovensku?“ opýtala sa s trochou zarazenia v hlase.

Neveril som, že to myslí vážne.

„No a kde by to bolo?“ opätoval som otázku. „Vy to neviete?“

„Viete, ja som zo zemepisu biedna,“ priznala zahanbujúco.

„A zrejme nielen zo zemepisu,“ chytil som sa, aj keď som nechcel mentorovať ani prehlbovať jej zahanbenie.

„Veď sa tam narodili Dubček a Štúr, dokonca v tom istom dome! To ste sa museli učiť aj v škole!“ nedalo mi nezdôrazniť s údivom.

Ilustračné foto Foto: archív ZŠ sv. Jána Krstiteľa Spišské Vlachy


„Viete, hanbím sa, ale ja minulosť veľmi neriešim, beriem to, ako že to už bolo,“ previnilo priznala.

„Škoda,“ povedal som si a viac som ju už netrápil. A pomyslel som si, že mám do činenia, žiaľ, s typickou vzorkou dneška. Teda veľkej väčšiny našej mládeže. Mládeže, ktorá je taká apatická k našej minulosti, ktorej chýba národné povedomie, hrdosť na svojich predkov, ktorá, možno práve preto, hľadá svoje vzory inde, v západnom svete, v jeho „kultúre“. Mládeže, ktorej často chýbajú aj základné vedomosti a všeobecný rozhľad. O tom nás pravidelne presviedčajú niektoré televízne súťaže či ankety.

Zaplatil som, prevzal potvrdenie o kontrole komínov a všetci traja sme si podali ruky.

„Dovidenia o rok... a doučiť sa…!“ položartom som jej pripomenul.

„Ja viem, hanbím sa, lebo som z Urminiec,“ smiala sa, „aj keď tam bývam len dva roky.“

Už som radšej nevravel nič. Len som im zamával na cestu a pomyslel si, že takýchto „kominárov“ na prečistenie by potrebovalo nielen naše školstvo, ale hádam aj celá spoločnosť… Vlastne, určite oveľa lepších!

V. Laluch

Ja som sa zmohla iba na stručnú odpoveď: A my hľadáme najväčších Slovákov!

Téma TASR