Erasmus+ v praxi – nielen v Európe :-)

Jaroslava Hrabalová, 7. marca 2019 10:40

Študenti gymnázia Grösslingova z Bratislavy úspešne reprezentovali školu v Turecku v rámci projektu Erasmus+

Študenti gymnázia Grösslingova z Bratislavy úspešne reprezentovali školu v Turecku v rámci projektu Erasmus+ Foto: Gymnázium Grösslingova


Bratislava 7. marca (SkolskyServis.sk) - Mojej Alma Mater - gymnáziu Grösslingová v Bratislave bol pred vyše dvomi rokmi, v roku 2016 odsúhlasený multilaterálny projekt v rámci programu Erasmus+ „Berufsorientierung und Lebensplanung in einer bewegenden Realität“ a spoločne s ďaľšími krajinami, Nemeckom, Gréckom, Litvou a Tureckom sme po dobu 2 a pol roka pracovali nad rôznymi úlohami, prezentovali naše práce, spoznávali kultúru našich partnerských projektových krajín, životné podmienky, vzdelávací systém, zúčastňovali sa rôznych workshopov, vymieňali si názory a skúsenosti, spoznávali sa navzájom a formou krátkodobej výmeny aj reálne poznávali našich zahraničných priateľov.

Ako sa hovorí, všetko dobré sa raz skončí, aj náš projekt sa blíži ku koncu

V novembri 2018 sme nastúpili na cestu poslednej krátkodobej projektovej výmeny. Pripravení a plní očakávania sme prileteli do slávnej turistickej destinácie v Turecku – Antalye. Hoci na Slovensku už panovala jeseň, dni tu boli teplé a príjemné. Hneď prvé ráno sme si uvedomili, že nie sme na Slovensku. Nepotrebovali sme budík, ťahavý orientálny spev z minaretu nás prebudil do prvého dňa. Slávnostne nás privítali na našej partnerskej škole – gymnáziu M. M. Böcek Anadolu Lisesi tradičnou hudbou a najmä veľkou pozornosťou všetkých študentov. Prešli sme naozaj pekne žiakmi vyzdobenými priestormi až sme sa zastavili v triede, kde sme sa zišli my, Turci a delegácie Nemecka, Grécka a Litvy a pozoznamovali sme sa s ostatnými účastníkmi.

A tak sa začal nezabudnuteľný projektový týždeň v Turecku

Nasledujúce dni boli plné prezentovania doma pripravených materiálov na predpísané témy „Turistické zamestnania v spojitosti so študijnými možnosťami“ a ani tohto roku sme nesklamali poriadnou prípravou a prezentovaním na kvalitnej úrovni. Navštívili sme VŠ zameranú na štúdium turistického ruchu, strednú školu verejného stravovania, v ktorých sme sa aktívne zapojili do diskusií. Myslím, že sme patrili naozaj k jazykovo najzdatnejším študentom, čo sa týka jazyka projektu – nemčiny a angličtiny. V rámci praxe sme zavítali do fabriky na výrobu typických tureckých sladkostí Yenigüa. Od prvého dňa sa všetko nieslo v príjemnom priateľskom duchu.

Program projektu bol zameraný nielen na projektovú prácu, ale aj na spoznávanie kultúry, histórie a tureckých reálií

So záujmom sme objavovali oblasť, jednu z kolísok našej civilizácie, Anatóliu, vďaka skvelému sprievodcovi, ktorý nám celý čas vysvetľoval a ukazoval tunajšie historické a kultúrne poklady. Toto je miesto, kde nad, na a pod zemou ležia pozostatky z veľkých kultúr antického Ríma, Byzantskej a Osmanskej ríše. Prešli sme baziliku sv. Mikuláša so zachovalou freskou zo 6. storočia. Videli sme staré pohanské hrobky vytesané do skál, kam vtedajší obyvatelia vysokých vrstiev ukladali svojich zosnulých. Kráčali sme po kameňoch obrovského mosta, ktorí postavili starí Rimania a stáli sme pod monumentálnym akvaduktom. A asi najviac dych berúci zážitok bol, keď sme vstúpili do obrovského, takmer bezchybne zachovalého divadla Aspendos. Človek vstúpil a len sa snažil predstaviť si tú scénu zo starých čias, keď tu pred dvadsaťtisícovým publikom bojovali gladiátori a keď sa tu senátori a ľudia pozerali na slávne hry, o ktorých sa dodnes učíme v škole. Ak jedným z cieľov projektu bol spoznať históriu krajiny, bol nadovšetko splnený.

O nič menší dojem v nás nezanechala miestna príroda

Okolo ciest nás zdravili nekonečné sady pomarančovníkov. Na jednom obzore bol horizont mora, na druhom zase rozsiahle hory. Videli sme krásne vodopády, kráčali sme pod palmami a plavili sa na mori okolo pobrežia. A hoci ako fanúšikovia slovenskej prírody máme vysoké nároky, neboli sme vôbec sklamaní.

Všetko toto, síce vzácne a krásne, by ostalo prázdnym nebyť samotných ľudí, zážitkov a vzťahov, ktoré sme s nimi nadviazali. Hoci z diametrálne rozličných krajín, veľa sme sa spolu nasmiali a aj napriek ich občasným jazykovým bariéram sme navzájom spoznali seba a naše krajiny. Užili sme si tureckú pohostinnosť a ich veľkú starostlivosť, aby sme sa tu cítili najlepšie, ako sa len dá. Mali sme príležitosť ochutnať symboly tureckej kuchyne ako kebab, turecký med alebo lahodnú baklavu. Strávili sme spoločne skvelé debatné večeri na pláži a tak formovali vzácne medzinárodné priateľstvá.



Pred príchodom do Turecka sme počuli veľa o tamojšej politickej situácii a boli sme veľmi zvedaví vidieť veci vlastnými očami. Všade viali turecké vlajky a zobrazenia ich „otca národa“ M. K. Atatürka. Jeden deň na osemdesiate výročie jeho smrti v čase deväť hodín aj päť minút sa na minútu zastavil život v Turecku. Všetci, zamestnanci aj študenti držali minútu ticha a potom sa spievala hymna. V tom momente som mal husiu kožu a zmätene som sa obzeral okolo seba. Tento pocit nebol jediný krát, čo som ho tam zažil. Nikdy predtým som naživo takýmto spôsobom nevidel akýsi národný kult. Rozhovormi so žiakmi a aj pozorovaním som si uvedomil rozdiel medzi naším súčasným európskym a ich tureckým spôsobom ponímania demokracie, slobody rozmýšľania a obdivu osobnosti.

Hoci sme nad tým často rozmýšľali, tento týždeň bol a zostáva najmä o vzácnych spomienkach a priateľstvách. Ľudia, ktorých sme tam stretli, nám chýbajú. Jedlo, ktoré sme tam ochutnali chceme jesť znova. Krajinu, ktorú sme tam objavili, chceme navštíviť a nanovo vidieť. Nebola to len turistická návšteva, práve naopak, bol to nezabudnuteľný týždeň v Turecku a my nie sme nič, len vďační, že sme toho mohli byť súčasťou.

Matej Moško, študent

Téma TASR