Gymnázium sv. Košických mučeníkov: Elita zostarla...

Katarína Szalonová, 7. novembra 2018 15:01

Deň D nastal - naša stužková!

Foto: Gymnázium Sv. mučeníkov Košice


Košice 7. novembra (SkolskyServis.sk) - Sobota 13. október 2018. Deň ako každý iný. Hodiny tradične pozostávali zo 60 minút a celý svet sa venoval svojim tradičným sobotným rituálom. Pre nás, štvrtákov, bol však tento deň veľmi špeciálny. Bol to náš deň D. Naša stužková. Mesiace príprav a plánovania sa odrazu stávali minulosťou.

Ako už na našom Gymnáziu sv. Košických mučeníkov býva zvykom, stužkovú sme začali slávením svätej omše v Kostole Božieho milosrdenstva. Už aj čítania či kázeň pána kaplána Kocúrka nám naznačili, že tento deň bol pre nás naozaj Bohom vybratý. Napätí a plní očakávania sme sa po jej ukončení presunuli do Ges klubu. Atmosféra sa stupňovala a nervozita bola citeľná. Stužky čakali na svoje pripnutie.

„Moja prvá stužková sa niesla vo veľmi nostalgickej a pompéznej atmosfére. Od úvodu až po posledný tanec som sa cítil úžasne. Som rád, že som mohol zažiť so svojimi spolužiakmi tento špeciálny večer.”
Lukáš Simočko


Konverzácie medzi hosťami stíchli a sálou sa začala šíriť melódia Only time od speváčky Enye. Mladé dámy a urastení páni na čele s triednym učiteľom vstúpili do miestnosti. Áno, boli sme to my, tohtoroční štvrtáci. Slová z príhovorov pani riaditeľky a nášho triedneho nás dojali k slzám pomerne skoro. Veď len nedávno sme mali imatrikuláciu a už nám pripínajú na hruď zelené stužky. Len nedávno nás vítali na gymnáziu a už sme tí, ktorých vyprevádzajú. Pri pohľade na všetkých rodičov a učiteľov sme si výrok „Panta rhei“, čas plynie, naozaj uvedomili. Zostarli sme, už nie sme deti.

,,Stužkovej som sa veľmi bála a musím sa dokonca priznať, že som sa nijak zvlášť netešila. Keď však nastal deň D, cítila som ,,motýle v bruchu.“ Jedlo bolo úžasné, program epický a atmosféra neopakovateľná. Až mi prišlo ľúto, že to zbehlo tak rýchlo.“
Terézia Bariová


Čas „utekal” aj na stužkovej a po oficiálnych častiach, večeri a tanečnom kole sa začali prípravy na program. Kulisy a kostýmy nastavené, technika zapojená, ideme na to. „Dámy a páni, prichádza to, na čo ste celý večer čakali. Talkshow Jana Muru,” ozval sa z mikrofónu hlas našej spolužiačky tesne po deviatej hodine. Ako sa hovorí, už nebolo cesty späť. Teraz alebo nikdy. Stres však po prvom výstupe mierne opadol a my sme sa trochu uvoľnili. Nasledovalo ďalšie a ďalšie číslo. Všetko išlo podľa plánu, až na mierne zaváhania, no povedzme si pravdu, nie sme profesionáli. Bezstarostne sme si vydýchli až na záver, keď sme v „objatí” vystreľovacích konfiet povedali: „Áno, vyšlo to.” Tešili nás ovácie z úst učiteľov, rodičov, kamarátov, ba aj fotografa a kameramana, ktorí nás „vychválili do nebies”. Vety: „Dlho som sa takto nezabavil” či „Perfektný program na profesionálnej úrovni,” boli určite „pohladením na duši” po týždňoch tréningov a skúšok. Pomenovanie „Elita”, ktoré nám „prirástlo”, sme tak opäť potvrdili a ukázali všetkým naše skryté talenty.

„Čo povedať... Prípravy boli ťažké, hádky búrlivé, ale víno chutné a večer vydarený. Hostia sa bavili, učitelia smiali. Tvrdo sme na programe makali, no makali sme s úsmevom a s nadšením. Myslím, že všetci zúčastnení mi dajú za pravdu, ak poviem, že to ubehlo veľmi rýchlo, a tak len všetkým mladším spolužiakom radím, aby si tento večer užili čo najviac.”
Matúš Mura


Tak, stužková je úspešne za nami. Ostali nám len spomienky a, samozrejme, zelené stužky. Aj keď klišovito, ale predsa hovoríme: „Navždy sa zachová v pamäti stužková...” Verím a myslím si, že na tú našu budeme spomínať ešte veľa, veľa rokov.

Katarína Szalonová (Gymnázium sv. košických mučeníkov, 04023 Košice)

Volám sa Katarína a mám 18 rokov. Som študentkou štvrtého ročníka na gymnáziu v Košiciach, kde som členkou redakčnej rady školského časopisu Quo vadis. Píšem rôzne články, či už o športe, školských akciách alebo spoločenských udalostiach. Mám rada hudbu, tanec,...

Téma TASR