Domov je tam, kde je tata s mamou

Mária Škultétyová, 21. novembra 2017 6:41

S rozvodom rodičov sa predstavy dieťaťa o sebe, o svojej budúcnosti, o domove rozsypú ako domček z karát, hovorí psychologička Lucia Rošteková.

Bánoce nad Bebravou 21. novembra (SkolskyServis.sk) - „ Asi sme staromódni,“ povedala mi matka dvanásťročnej dcéry a dospelého syna, „na rodinnej oslave sme z dvadsiatich ľudí boli iba dva manželské páry, ostatní boli rozvedení.“
Foto: Pixabay

Žiaľ, aj taký je obraz dnešnej spoločnosti. Ak kedysi manželstvo dvoch ľudí vydržalo až do smrti, dnes už to tak nie je, stratilo na vážnosti. Aj keď štatistiky hovoria, že za posledné roky rozvodovosť poklesla, i tak je počet rozvodov stále vysoký, rozvádza sa každý druhý pár. Možno je to módny trend, možno neschopnosť alebo nechuť manželov vyriešiť krízu vo vzájomnom spolužití. Akoby zabudli, že na začiatku to bolo pekné, že bola láska, sny o dievčatku a chlapčekovi, o domčeku so záhradkou. Zabudli na všetko, zabudli na sľub, ktorý si dali pred Bohom a pred ľuďmi. Prišlo niečo, na čom všetko padlo, zrútilo sa ako domček na slabých základoch.

Čo spôsobilo, že dvaja ľudia, ktorí sa mali radi, si odrazu prestali rozumieť? Prečo prišli hádky, nenávisť? Aké dôvody ich priviedli až ku krajnému riešeniu? Naozaj to ináč nešlo? Mysleli vtedy aj na deti? Na to, že detská duša je krehučká a zraniteľná, že dieťa sa bude pýtať, prečo sa to stalo a kto je ten zlý, čo za to môže? A kde teraz budem doma? U otca, u mamy? Veď ja mám obidvoch rád, obidvoch ich chcem. Natíska sa veľa otázok, na ktoré nemusí byť vždy jednoznačná a ľahká odpoveď. Ako sa na problém pozerá psychologička Lucia Rošteková?

Pani psychologička, je staromódne zotrvať v manželstve až do smrti?

Myslím, že všetci vstupujeme do manželstva s tým, že bude trvať až do smrti, aspoň sa tak sami pred sebou a okolím tvárime. Možno už do manželstva vstupujeme s tým, že to chceme SKÚSIŤ a uvidíme, čo to dá. A, bohužiaľ, čísla hovoria, že skoro polovica to z rôznych dôvodov “nedá” . Tie dôvody sú také rôznorodé, že nikto nemôže súdiť, či to títo dvaja ešte mali skúsiť vydržať alebo nie.

Najskôr sa dvaja ľudia majú radi a potom príde rozvod. Prečo?

Človek je stvorený ako spoločenský tvor, má prirodzenú túžbu po silnom a dôvernom vzťahu s niekým, s kým si rozumie, kto ho priťahuje. Túžba je založená na biologickej, psychickej aj duchovnej potrebe po splynutí s druhým a vytvorením istej jednoty, jednej bytosti, ktorá sa vzájomne napĺňa a dopĺňa. Tento stav zároveň utvrdzuje jednotlivca v tom, že jeho videnie sveta (názory, presvedčenia, spôsob prežívania udalostí) je správne - pretože ho podobne vidí aj niekto druhý. Časom však každý pár narazí na situácie, kedy sa v niečom nezhodne, jeden v danom momente nevie čítať potreby a priania druhého, hoci dovtedy to fungovalo prirodzene. Prichádza sklamanie, “vytriezvenie” z pôvodného opojenia dokonalosťou súzvuku. Keď sa v páre o tomto sklamaní medzi partnermi nekomunikuje, nerozprávajú sa o tom, čo koho zranilo a prečo, keď ten druhý nedáva tomu dostatočnú dôležitosť, prichádza postupná strata dôvery, záujmu o druhého, o jeho pocity, o jeho pohľad na vec. Partneri sa navzájom odcudzia a cestu späť už hľadajú cez svoje zranenia len veľmi ťažko.

Nedali by sa nezhody manželov riešiť aj ináč?

Dali. No v čase, keď je jeden z partnerov odhodlaný podať žiadosť o rozvod, je už vo väčšine prípadov neskoro. Odpoveď však nie je jednoduchá, vyžaduje si celospoločenskú diskusiu o dôsledkoch zvýšenej rozvodovosti nielen na deti, ale aj na celú našu spoločnosť. Máme už mnoho štúdií, výsledky sú jednoznačné, napriek tomu návrhy na riešenie prichádzajú veľmi pomaly a ťažkopádne. Vysoká rozvodovosť nie je iba slovenský fenomén, týka sa celého západného sveta. No ak sa máme baviť o našej krajine, nemáme dostatočnú sieť poradenských zariadení. Tie súčasné (spadajúce pod úrady práce, soc. vecí a rodiny) sú preťažené a manželský pár sa k nim dostáva, až keď je v neriešiteľnej situácii. Nemáme v škole žiaden predmet, vďaka ktorému by sa deti učili riešiť prirodzené medziľudské nedorozumenia a konflikty, žiaden predmet, kde by sa učili o manželstve a výchove detí, o tom, ako sa cítia starí ľudia a prečo im treba prejavovať rešpekt. Nie som zástankyňa toho, že všetko toto by mali obsahovať učebné osnovy, hoci teraz to tak vyznieva. Bolo by oveľa prirodzenejšie naučiť sa toto všetko v neformálnom prostredí, ako je domov a nie škola. Alebo by škola mohla byť tým neformálnejším prostredím, kde deti chodia rady, pretože sa tam učia o živote samotnom.

V jednom rozhovore ste povedali, že domov je tam, kde je tata s mamou. Istý mladý muž sa vyjadril, že rozvod rodičov ho mučil predstavou o strate domova. Ako je to s pocitom domova, stráca sa s rozvodom?

Ohlásením rozvodu rodičov sa predstavy dieťaťa o sebe, svojej budúcnosti, domove rozsypú ako domček z karát. Nevie, čo má očakávať, často to nevedia ani samotní rodičia - čo bude zajtra, či a kto sa sťahuje a ak sa aj nikto nesťahuje, ako to bude teraz vyzerať medzi nami? Našťastie človek sa dokáže skôr či neskôr prispôsobiť aj ťažkým životným zmenám. No čím skôr a jasnejšie sa dokážu rodičia dohodnúť na tom, ako budú v starostlivosti o deti fungovať, tým viac ochránia svoje dieťa od psychických problémov.

A čo postavenie dieťaťa v kolektíve? Nie je dieťa z rozvedenej rodiny odsunuté tak trochu na okraj? Nevysmievajú sa mu ostatní? Ak je tak, čo môže urobiť učiteľ?

Myslím, že v dnešnej dobe už dieťa z rozvedenej rodiny nie je mimo kolektívu v tom zmysle, že by ho kolektív odvrhol. V triede je detí z rozvedených rodín veľa, vo vyšších ročníkoch už aj tretina a viac. Tým, že dieťa potrebuje rozvod rodičov spracovať, oslabuje sa jeho schopnosť spracovávať bežné sociálne situácie - prehra na telocviku, horšia známka v škole, “nevinná” poznámka na jeho adresu od kamaráta - to všetko môže v čase rodičovského konfliktu výrazne ovplyvniť jeho sebavedomie, náladu, schopnosť otriasť sa a ísť ďalej. Dieťa môže byť citlivejšie, vzťahovačnejšie, urážlivejšie, utiahnutejšie alebo naopak agresívnejšie a následne depresívne, úzkostné, závislé… Učiteľ môže určite pomôcť, no nie vždy si rodičia želajú, aby učiteľ o situácii v rodine vedel. Rodič si to neželá z dôvodu negatívnej alebo naopak - prehnane pozitívnej pozornosti voči dieťaťu zo strany učiteľov aj spolužiakov. Nechce svoje dieťa dostať do pozície, kedy by ho mohli iní ľutovať, alebo mu poskytovať neprimerané ústupky. Alebo vystaviť ho posmeškom či pohŕdaniu. Dôvod rodičovského rozvodu si spolužiaci dokážu nesprávne domyslieť, a tak mu môžu očierniť už beztak krehký obraz o jeho rodičovi. Deti vedia byť svojou priamosťou kruté. Učiteľ má moc citlivo korigovať vzťahy v triede a v prípade potreby ponúknuť dieťaťu istú oporu. Vo vzdelávacích výsledkoch sa tiež môže prikloniť k miernejšiemu hodnoteniu - zbytočne na žiaka netlačiť. Deti rozvádzajúcich sa rodičov, resp. keď deti vnímajú konflikt medzi rodičmi, mávajú veľký problém so sústredením sa pri učení a ich prospech sa zvykne zhoršovať.

V akom veku dieťa najľahšie prijíma rozvod rodičov?

Dá sa povedať, že v tom najnižšom veku, kedy si dieťa ešte takmer nič nepamätá, čiže do troch rokov. No nepríjemná rozvodová atmosféra v rodine vplýva aj na takto malé dieťa. A hlavne situácia, kedy sa rodičia nevedia dohodnúť na starostlivosti o dieťa, čo sa, bohužiaľ, v našej krajine dokáže súdne ťahať aj niekoľko rokov. Platí, že čím dlhšie sa rodičia nevedia dohodnúť, tým traumatizujúcejší je tento čas pre dieťa. Sú aj bezproblémové rozvody, kedy sa manželia dokážu rozísť v pokoji, dohodnúť sa na priebehu rozvodu, na starostlivosti, majetkovom vyrovnaní... no žiaden rozvod nie je bezproblémový pre dieťa. Dieťa je symbol jednoty dvoch ľudí. Pri rozvode dieťa toto rozdvojenie intenzívne prežíva, nevie, komu viac veriť, nevie, čo ho čaká, ako bude vyzerať jeho ďalší život, domov, denný režim, kto ho má rád a ak ho má rád, prečo mu robí alebo hovorí to a to… Je to neskutočný vnútorný konflikt, ktorý mu chtiac - nechtiac spôsobili jeho najbližší. Pri tých kultivovanejších rozvodoch dieťa zvládne tento životný zlom zväčša lepšie a rýchlejšie.

Ako rozvod ovplyvňuje ďalší vývin dieťaťa?

To závisí od mnohých faktorov, ako je vek dieťaťa v dobe rozvodu, miera rodičovského konfliktu a jeho prenášanie na dieťa, pohlavie dieťaťa, citová stabilita rodičov, fakt, či rozvodom konflikty zanikli, alebo pretrvávajú do súčasnosti… Rozvody jednoznačne zvyšujú riziko, že deti budú mať neskôr psychické problémy, ako sú depresie, úzkostné stavy, problémy v nadväzovaní dôverných a intímnych vzťahov, emocionálne napätie, poruchy učenia a správania v škole atď. Hovoríme však o zvýšenom riziku, nie o zákonitosti. Najlepšie, čo môžu rozvedení rodičia pre svoje dieťa urobiť, je ukázať, že napriek tomu, že ako manželia sme zlyhali, ako rodičia spolu dokážeme vychádzať a rešpektovať sa. Prejavujú tak rešpekt hlavne svojmu dieťaťu, ktoré bude navždy polovicou môjho/mojej ex.



Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac