Čo nie je v učebnici dejepisu II (7.)

PaedDr.Helena Rusnáková, 9. júla 2013 11:13

K významným osobnostiam slovenského národnoobrodeneckého hnutia patrí aj Mikuláš Dohnány.

Podrobný popis Foto: Helena Rusnáková ,PaedDr.




























Šurany 9. júla (SkolskyServis.sk) - Mikuláš Dohnány sa narodil 28. novembra 1824 ako prvorodený syn Jozefa Dohnányho a Kristíny Budaiovej. ( Mikuláš nenapísal svoj vlastný životopis, preto miesto a dátum narodenia sa rôznia. Ako miesto narodenia sa udáva Trenčín, Dolné Držkovce, Ovčiarsko ( Mikuláša krstil rímskokatolícky kaplán Vozárik v Dolnom Hričove, do ktorej farnosti bolo Ovčiarsko pridelené (28. november 1824).

Mikuláš študoval v Trenčíne, v Györi (Rábe), od r. 1840 na lýceu v Prešporku, v rokoch 1844 – 1846 v Levoči a teológiu v Prešporku. Bol svedomitým študentom, zádumčivej povahy. Už v počiatkoch štúdia sa uňho prebudil cit k poézii. Zvlášť aktívne sa venoval štúdiu cudzích jazykov (gréčtina,latinčina, angličtina, francúzština, maďarčina, hebrejčina). Sústavne sa zdokonaľoval i v slovanských jazykoch.

Zaujímal sa o ľudovú slovesnosť, cez školské prázdniny zbieral ľudové rozprávky, piesne, obyčaje. Svoje prvé literárne práce napísal ešte ako študent v Levoči. V septembri r. 1846 prijal Mikuláš miesto vychovávateľa detí dr. Hoffstädtera v Bytči.Začiatkom školského roku 1847/1848 sa na pozvanie profesora Jána Gretzmachera vrátil do Levoče , kde prijal funkciu správcu Jednoty na lýceu a spolu s Pavlom Dobšinským redigoval časopis Považie.
V tomto období aktívne písal svoje diela. V rokoch 1848 -49 bol aktívnym účasníkom slovenského povstania. Svoje poznatky a názory vložil do diela „História povstaňja slovenskjeho“, ktorého prvý diel vyšiel v roku 1850 v Skalici. V roku 1851 sa stal spolupracovníkom J.M.Hurbana pri vydávaní Slovenských pohľadov. Hurban bol s jeho prácou spokojný, ale čoskoro si všimol, že sa u Mikuláša začínajú objavovať zdravotné problémy, ktoré pripisoval prepracovanosti , doporučoval mu oddych.

Podrobný popis Foto: Helena Rusnáková ,PaedDr.
Prepracovaný, duševne rozorvaný zomrel 2. júna 1852. Dňa 5.júna napísal Hurban do Slovenských pohľadov: „Mikuláša už nieto medzi nami ... Jeho nemoc bola vážna. Jej prvý výpad sa na nebohom prejavil dňa 22. mája. Vyšiel z domu okolo desiatej hodiny a rovno sa pobral na mestský radný dom, kde bola práve zhromaždená rada. Prichádzal s takou istotou a s takými vážnymi posunkami, že nikomu z radných sluhov neprišlo na um ho zastaviť. V plnej rade – na údiv všetkých prítomných – začal hovoriť o hviezdach so zjavnými dôkazmi pomätenosti. Mestský kapitán vyviedol chorého .... na jeho slová sa nebohý skutočne spamätal a pobral sa prudkým krokom domov. Pán mešťanosta poslal pre neho koč a štyria chlapi mali čo robiť, aby ho ovládli a odviezli do mestského špitála. Ustal, až keď bola vysoptená celá sila...“ V Nasledujúcom Slovenských pohľadov na literatúru a umenie Hurban popísal pohreb Dohnányho, ktorého sa zúčastnilo početné obyvateľstvo Trnavy vrátane študujúcej mládeže.

„Pohrebný sprievod bol taký, aký vídavame len pri zvláštnych a neobyčajných prípadoch. Pred sídlom redakcie odspievala evanjelická školská mládež dojímavú pohrebnú pieseň so sprievodom hudby, o čo sa zaslúžil tunajší učiteľ Imrich Šulek. Hlbocký kaplán Ľudovít Semian odspieval modlitbu a pohrebný text, načo sa pri speve a hudbe pohol sprievod. Na truhle bol upravený velikánsky veniec kvetov poprepletaných lipovým listím. Na hrobitove držal
krátku reč tunajší evanjelický farár Karol Stilczer v nemeckom jazyku. Po ňom hovoril po slovensky J.M. Hurban.“

Foto: Helena Rusnáková ,PaedDr.
Mikuláš Dohnány zanechal po sebe hodnotné poetické diela, poéziu, rečňovanky, recenzie. Vo svojej umeleckej tvorbe čerpal zo slovenských ľudových povestí, nadväzoval na tvorbu štúrovcov, spracovával dobové problémy, vyzýval k činorodej práci. S jeho dielami sa čitateľ stretával v neskoršom období v časopise Sokol, ako aj v almanachu Lipa. Po jeho smrti vyšli aj: Dumy (1968), Listy a denníky Mikuláša Dohnányho (1971).

Použitá literatúra: http://www.obecovciarsko.sk/doc/dohnamy-1284352535.jpg
Slovenské pohľady na literatúru, umenie a život, číslo 23, 9.júna 1852, Diel III., s. 185
Foto: Trenčianska studňa ( úryvok),In.: Lipa 2, 1862.
portrét : zdroj internet
smútočné oznámenie:Slovenské pohľady na literatúru, umenie a život, číslo 23, 9.júna 1852, Diel III., s. 185


PaedDr.Helena Rusnáková (OA Šurany)

Stredoškolská učiteľka predmetov nemecký jazyk a dejepis.

Téma TASR