Chcem byť dobrým učiteľom

Mária Škultétyová, 12. júna 2017 7:03

Rozhovor s Miroslavom Igazom, študentom Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Miroslav Igaz Foto: Archív Miroslava Igaza



Bánovce nad Bebravou 12. júna (SkolskyServis.sk) - V každom z nás nechal učiteľ kúsok svojho ja. Odovzdáva žiakom múdrosť, dobro a krásu, čo je v ňom. Niekomu sa to podarí viac, inému menej. Možno aj podľa toho učiteľov zvyčajne delíme na dobrých a zlých. Čo všetko je ešte za týmto hodnotením? Čím si učiteľ zaslúži, aby sme o ňom hovorili ako o dobrom alebo o zlom učiteľovi?

Žiačka istého gymnázia vo svojom príspevku k školskej reforme rozlišuje štyri typy učiteľov. Ich popis ma zaujal, vidí sa mi úprimný, miestami chaotický, preto z prvých dvoch typov som vybrala len podstatné myšlienky. Tretí a štvrtý uvádzam v nezmenenej podobe. Ako učiteľka si však neodpustím poznámku, že v texte bolo veľa pravopisných chýb.

A toto sú typy učiteľov, ako ich vidí gymnazistka:

1. vek 24 - 30 KAMARÁT UČITEĽ

Tento učiteľ sa namiesto učenia so žiakmi rozpráva, vo svojom predmete je slabý, zle vysvetľuje, ide o typ, kde na prvé miesto sa stavia kamarát, až potom učiteľ.

2. vek 24 - 30 UČITEĽ - KAMARÁT

Ovláda daný predmet, svoj výklad si vopred pripraví. Učivo chápe a výklad pochopia aj žiaci, základom je totiž on. Na prvé miesto stavia učiteľa, no to nevylučuje aj učiteľa ako kamaráta, ktorý rád pomôže.

3. vek 30 - 45

Títo učitelia sú typickí. Majú ráznosť, vysvetlenie, odôvodnenia, schopnosti a zručnosti, ktoré im závidia ostatné vekové kategórie. V dnešnej dobe nemajú problém s technológiami, ktoré hravo zapájajú do vyučovacieho procesu. Ich výklad je bez chyby z prežitej dlhoročnej praxe.

4. vek 45 - 60

Mnohokrát sú títo učitelia stredobodom pozornosti pre svoje "výkyvy". Ich prax ich nepustí, a preto vyučujú aj to, čo v harmonograme nemajú. Často si berú hodiny naviac, aby dostihli niečo, čo nemusia. Zvládajú správanie dnešných študentov len vďaka predstave o prichádzajúcich rokoch, ktoré im prinesú vysnívaný dôchodok.

O učiteľoch a školstve sa budem zhovárať s bývalým študentom bánovského gymnázia a budúcim učiteľom Miroslavom Igazom.

Súhlasíš s takýmto hodnotením učiteľov?

Je to až príliš plastické na to, aby to nebola pravda. Neviem, či by som tak celkom súhlasil s vekom ako kritériom, ale žiačka má pravdu: naozaj medzi dnešnými pedagógmi prevládajú takéto tendencie. Ja by som sa síce mohol ohradiť, že hádže všetkých do jedného vreca (a výnimky pozná vari každý z nás), ale ak sa na to pozriem všeobecne, tak nemôžem protestovať. Čo je logické, je fakt, že začínajúci učiteľ sa musí oťukať a nemôžete od neho okamžite očakávať, že podá svetoborný výkon (ide o čerstvých absolventov univerzít s minimom praxe a skúseností). Mladým neskúseným učiteľom treba dať čas, kým si nájdu tú svoju polohu. Na druhej strane je pravda, že čím bližšie sú učitelia k dôchodkovému veku, tým častejšie skostnatejú a strácajú zo zreteľa jednu z priam až životne dôležitých charakteristík svojho povolania: flexibilnosť a kreativitu. Učiteľstvo sa nesmie chápať ako statické povolanie (v porovnaní napríklad s účtovníkom alebo administratívnym pracovníkom). Dynamika je v pedagogike prítomná všade: vývinom prechádzajú samotní žiaci počas ich cesty školskou sústavou, takisto sa menia cieľové požiadavky, osnovy, učebnice, metódy a formy vyučovania etc. Učiteľ, ktorý svojmu povolaniu rozumie, by si nemal dovoliť tento fakt ignorovať.

Učiteľstvo dnes nepatrí práve k najlukratívnejším povolaniam, obzvlášť, čo sa mužov týka. Ty si sa aj napriek tomu rozhodol stať sa učiteľom. Prečo?

Za mojím rozhodnutím stál pragmatizmus, ktorý vyplynul z voľby maturitných predmetov. A tými boli chémia a dejepis (netradičná to kombinácia). V čase končiaceho stredoškolského veku ma nelákala vedecká sféra, navyše, škola mi bola blízka – nik z mojej rodiny síce nevykonával učiteľské povolanie, ale s pedagógmi v základnej i strednej škole som mal (a môžem si to dovoliť povedať) nadštandardné vzťahy a videl som, ako sa vyučovací proces a celkovo vzdelávanie v týchto inštitúciách „kuchtí“. Rozumiem tomu, že chalani nechcú intencionálne študovať učiteľstvo, pretože im neposkytne kariérny rast, náležité finančné ohodnotenie a nedokáže im zaručiť slušný životný štandard, ak si budú chcieť založiť rodiny... ja som uprednostnil štúdium toho, čo ma napĺňalo: to bola najmä história a chémia. A ak som sa jednej alebo druhej vedy nechcel vzdať, jedinou schodnou alternatívou zostávala pedagogika. Moja rodina tiež nebola z tohto rozhodnutia nadšená, ale zmierili sa s tým. Ja som to nikdy ako pohanu nepociťoval, aj keď som si zvykol na opovržlivé úsmevy.

Končíš druhý ročník. Neľutuješ, že si sa vydal touto cestou?

Momentálne sa viac-menej úspešne snažím ukončiť druhý ročník. Síce mi občas hlavou víria hypotézy, že čo by sa udialo, ak by som študoval iné odbory (to je asi spoločný rys všetkých vysokoškolákov). No svoje rozhodnutie neľutujem – malo svoje opodstatnenie a myslím si, že ho ešte v budúcnosti (i ak by som náhodou v školstve nepracoval) zužitkujem.

Čo si myslíš o postavení dnešného učiteľa?

Žalostné je slabé slovo a vulgarizmy používať nechcem. Časy, kedy bol učiteľ autoritou z titulu svojho povolania, sú navždy minulosťou. Skôr mám pocit, že dnes nevieme, čo od učiteľa chceme: chceme, aby vzdelával? Vychovával? Prednášal učebnice? Ukazoval, ako beží realita? Pripravoval na budúce povolanie? Byrokraticky sa podieľal na fungovaní školy? Naložili sme učiteľovi na plecia množstvo úloh, ale nevybavili sme ho ničím, aby ich zvládol. A nijako sme túto pracovnú pozíciu nezatraktívnili ani jej nedodali punc dôležitosti a vznešenosti, akú by mala požívať. Najlepšie to odráža práve osadenstvo fakúlt vysokých škôl: študenti učiteľských programov sú konfrontovaní s posmešnými otázkami, či išli študovať pedagogiku preto, že na ich vysnívaný odbor ich nevzali. Ak to prijmeme ako bernú mincu, zistíme, že učiteľ je v našej spoločnosti maximálne pracovne vyťažený sklamaný absolvent vysokoškolského štúdia s mizerným platom a ešte mizivejšou vyhliadkou do budúcnosti. Dalo by sa povedať, že istým spôsobom je to skôr psychologická diagnóza, než prijateľný životný údel.

Ako vidíš situáciu v súčasnom školstve?

Pokiaľ budeme pokračovať v trende striedajúcich sa reforiem podľa obmieňajúcich sa vládnych garnitúr, tak nepotrvá dlho, kým školstvo prestane plniť svoju celospoločensky nenahraditeľnú funkciu. Viete, prirovnám to k pacientovi, na ktorom neustále testujú iné lieky – dokedy bude trvať, kým pod ich (mnohokrát aj protichodným) účinkom skolabuje? Vytýčili sme si cieľ dostať sa na úroveň západnej úrovne vzdelávania, najlepšie Škandinávie. Ale miesto postupnej a uvážlivej koncepcie sme sa vydali systémom hurá. Naše školstvo iba minimálne reflektuje potreby trhu a zamestnávateľov (duálnemu vzdelávaniu ešte potrvá, než to trochu zlepší), cieľové požiadavky a učebné osnovy sú v uponáhľanom svete 21. storočia schopné zastarať takpovediac „cez noc“, neustále sa boríme s nedostatkom učebných materiálov, metodických pomôcok, stagnuje aj vzdelávanie učiteľov (nielen na fakultách univerzít – to je kapitola sama osebe –, ale aj kontinuálne školenia pre etablovaných pedagógov) – a problematika učiteľov ako takých je zase na inú debatu... roboty ako na kostole.

Ako ty hodnotíš dobrého učiteľa?

Na toto nie je jednoduché odpovedať. Každý od učiteľa očakáva niečo iné. Navyše, rola pedagóga je veľmi komplexná – učiteľ by mal mať v sebe niečo z vedca, psychológa, herca, filozofa, diskutéra, kňaza či športovca (a to som určite nevymenoval všetky povolania a roly, ktoré sa v učiteľstve dajú nájsť). Uvedomujem si, že žiaden učiteľ nemôže byť stopercentný vo všetkom, ale pokiaľ v sebe nájde rovnováhu medzi týmito rolami, tak je zaiste dobrý. Za dôležitú vlastnosť dobrého učiteľa pokladám snahu sa zlepšovať – aj sám učiteľ sa počas svojej praxe neustále učí, preto by mal tiež vedieť vstrebávať okolité podnety a ukazovať, ako ich efektívne pretaviť do vlastných zručností. A napokon, hlavným kritériom kvality pedagógov sú aj tak študenti. A nutne to nemusí byť iba počet úspešných študentov, ktorí dokázali preraziť doma i vo svete. Dobrý učiteľ je vtedy dobrý, ak za ním príde žiak aj po rokoch, odkedy sa prestali stretávať na hodinách, a napriek tomu si stále majú čo povedať. To je tá najlepšia vizitka.

Mal si veľa dobrých učiteľov?

Dali by sa zrátať na prstoch jednej ruky (teda, možno potom z druhej by som musel dva alebo tri pridať). Či je to veľa, to neviem povedať, každopádne viem, že ma istým spôsobom formovali – zďaleka nešlo len o učivo, ktoré interpretovali. Skôr pôsobili aj ako osobnosti, všímal som si ich prístup ku mne, charakter na vyučovaní aj mimo neho, schopnosť akýmkoľvek spôsobom pomôcť, ak je to potrebné. Dodávam však, že rovnako, ako ma posúvali tie kladné vzory, tak prínosné boli aj ich náprotivky – viem, čomu sa v mojej eventuálnej kariére za katedrou chcem vyhnúť a ktorých chýb by som sa mal vyvarovať. A nie je ich veru málo.

Čo všetko budeš robiť preto, aby si bol dobrým učiteľom.

Považujem za prioritné nestratiť kontakt so žiakmi alebo so študentmi. Ono nestačí si odverklikovať niekoľko 45-minútových hodín denne a ísť po šichte domov. Treba sa o nich zaujímať aj ako o postupne sa formujúce osobnosti – čím žijú, čo ich baví a napĺňa, kde sa vidia, či by sa nechceli mimoškolsky realizovať. Utuženie vzťahov (a to najmä platí pre triednych učiteľov) je kľúčová vec. Môžete byť vynikajúci odborník vo svojom predmete, ale určite si ľahšie zaslúžite rešpekt, ak zvolíte prístup, ktorý žiakov neurazí, nedegraduje a pritom pritiahne ich pozornosť. Dôležitá je príprava na vyučovanie, maximálna miera jeho kreativizácie a snaha nepodceniť (ale zase ani nepreceniť) schopnosti svojich študentov. Je nutné i sledovať trendy v spoločnosti, rozprávať sa s nimi o bežných témach, ktorými žijeme všetci (samozrejme, primerane veku), implementovať do svojho predmetu najnovšie vedecké poznatky (ktoré učebnice často neobsahujú) a najmä mať rád svoju prácu, lebo aj napriek mnohým prekážkam stále má a bude mať zmysel. Dúfam, že sa mi podarí pri tejto koncepcii vydržať čo najdlhšie.


Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac