Bola som na Štúrovom pere

Mária Škultétyová, 15. apríla 2019 7:00

Roky som na Pero do Zvolena chodila so študentmi a tešila som sa z ich novinárskych úspechov. Teraz som sa tešila sama zo seba.

Mária Škultétyová Foto: archív Márie Škultétyovej


Zvolen 15. apríla (SkolskyServis.sk) - Keď som ako dôchodkyňa nastúpila na bánovské gymnázium, popri vyučovaní ušla sa mi aj práca s talentovanými žiakmi. Pripravovala som ich na rôzne súťaže, nacvičovala divadlo, venovala som sa recitátorom, literárnym autorom, rétorom a po mladej kolegynke Marcelke Slížikovej, ktorá odišla na materskú, mi v roku 2004 prischla aj práca na školskom časopise. Všetko som stíhala, veď starosti mladej učiteľky a mamičky som už mala dávno za sebou. Ale, a to je zvlášť dôležité, hlavne som to všetko chcela robiť a robila som to rada. S mojimi študentmi a súťažami som precestovala celé Slovensko, ba prekročili sme aj jeho západnú hranicu, aby sme si viackrát prevzali ocenenia za riekou Moravou. Nuž veru, pod rukami mi vyrástlo veľa úspešných mladých ľudí. Nebudem ich všetkých menovať, spomeniem len niekoľko tých, bez ktorých by časopis SOS za môjho pôsobenia nejestvoval. A bez týchto mladých nadšencov by nejestvovalo ani ocenenie mojej práce, ktoré mi na 25. ročníku Štúrovho pera udelilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Hoci som túto robotu nerobila pre svoju slávu, poviem úprimne, že človeku dobre padne, keď niekto o ňom povie, že čo robí, robí dobre. Zo srdca ďakujem doktorovi Ľubomírovi Pajtinkovi, ktorý si všimol moju prácu a navrhol ma na toto ocenenie. Ďakujem pani ministerke, ďakujem organizátorom Štúrovho pera a všetkým mojim redaktorom a šéfredaktorom, bez ktorých by som sama nič nezmohla. Pri preberaní Ďakovného listu som 13. apríla 2019 myslela aj na vás, milí moji!


Foto:



Myslela som aj na všetky vaše novinárske ocenenia. Na rok 2011, kedy sme v kategórii novinárskych článkov stredoškolákov boli najúspešnejšou školou na Slovensku. „Zaskvelo sa Gymnázium Janka Jesenského v Bánovciach nad Bebravou, na zvolenský seminár boli medzi najlepších pozvaní piati ( z celkového počtu 14 pozvaných; pozn. autorky) a z nich boli ocenené tri študentky: 1.miesto získala Soňa Klimčová, 3.miesto Nikola Kokiová a Ria Gehrerová,“ píše sa v publikácii Štúrovo pero, dve desaťročia novinárskeho talentu. Tá istá publikácia hovorí aj to, že v roku 2012 boli úspešní ďalší bánovskí gymnazisti: Ivana Balgová získala 2. miesto a Tomáš Belobrad prémiu.

Pri mojich novinárskych návratoch nemôžem zabudnúť na prvého môjho šéfredaktora, spisovateľa a maliara Michala Kučerku, s ktorým sme časopis robili doslova na kolene, rozmnožovali na kopírke, dlho, až do večera zošívali, aby sa čo najskôr dostal k čitateľom. Hriechom by bolo zabudnúť na šéfredaktorku Simonu Masárovú, s ktorou som sa prvý raz „odvážila“ prihlásiť časopis do súťaže. Úspech sme síce nepriniesli, ale veľa sme sa naučili. A tak časopis rástol, zlepšoval sa, získaval popularitu, pekné hodnotenia i ceny. Šéfredaktori a redaktori sa striedali, Simonku vymenila Zuzka Hrušková, dievča, ktoré na Literárnom Kežmarku zaujalo porotu svojimi poviedkami i básničkami. Od nej zas prevzala štafetu Viktória Chromíková, autorka vynikajúcich reportáží. Za jej šéfovania už časopis dostáva farebnú podobu. Viki sa veľmi činila, SOS vychádzal husto, každé dva mesiace a bol poriadne hrubý. Po nej sa vedenia redakcie ujala Ria Gehrerová, ktorá robila aj grafiku. Spomínam si na ňu ako na veľmi zodpovedné a cieľavedomé dievča s úžasným literárnym talentom. Vždy chcela byť najlepšia a to sa jej darilo. Zo súťaží si priniesla množstvo víťazstiev. Práca novinárky sa jej tak zapáčila, že si ju napokon zvolila za svoju profesiu, hoci pôvodne chcela byť lekárkou. Novinárstvo vyštudovali aj ďalšie moje skvelé dievčatá: šéfredaktorka Ivana Balgová, ktorá časopisu dala novú grafickú tvár, a tiež redaktorky Zuzka Slaninka, dnes úspešná autorka viacerých kníh písala super články, robila nádherné fotografie a Nikola Kokiová, ktorá počas štúdia žurnalistiky viedla úspešný časopis ZUMAG. A zabudnúť nemôžem ani na šéfredaktorku Emu Kušnierovú, ktorá milovala slovenčinu a práca na časopise bola jej srdcovou záležitosťou. Ema bola mojou poslednou.



Na tohtoročný Zvolen som sa tešila. Po piatich rokoch som prišla na známe miesto a tešila som sa, že tam uvidím aj časopis a redaktorov z bánovského gymnázia. Neboli tam. Stretla som sa však s inými známymi. S terajšou aj bývalou riaditeľkou Štúrovej knižnice, ktorá si ma pamätá aj zo Štúrovho rétorického Zvolena, ruku som si podala s novinármi a porotcami, s europoslancom Vladimírom Maňkom. A poblahoželala mi aj kolegyňa Helenka Čižmárová z Košíc, s ktorou sa poznám z mnohých slovenčinárskych súťaží. Helenka je pre novinársku prácu s mladými ľuďmi zapálená, časopisu na Gymnáziu svätých Košických mučeníkov sa venuje už sedemnásť rokov. A je to vidieť. Tentoraz meno jej školy medzi ocenenými zaznelo aspoň trikrát. Myslím si, že vedľa mňa mala stáť aj ona. Robí super robotu, verím, že si to niekto v jej okolí všimne.




Téma TASR