Ako čítať opytovacie vety?

Mária Škultétyová, 21. mája 2018 7:01

V bežnej komunikácii to aj vieme, chyby robíme najmä pri čítaní alebo pri prednese. Možno preto, že vtedy si na svojom prejave dávame zvlášť záležať.

Foto: TASR



Bánovce nad Bebravou 21. mája (SkolskyServis.sk) - Všimol si to aj redaktor a vydavateľ časopisu kanadských Slovákov Slovo z Britskej Kolumbie. Jozef Starosta v komentári k môjmu článku Kedy píšeme otáznik v súvetí? hovorí: „Veľa mladých ľudí, ktorí prichádzajú zo Slovenska, pri čítaní textu na verejnosti vždy zvyšuje hlas na konci vety s otáznikom, čo sa mi nezdá správne.“ A pýta sa, aké je všeobecné pravidlo pri čítaní viet končiacich otáznikom. Tak mu (a nielen jemu) odpovedám:

Zo školskej praxe mám skúsenosti, že mnohí žiaci naozaj nevedia čítať a prednášať vety s otáznikom. Z prvého stupňa ZŠ si prinesú poznatok, že na konci opytovacích viet ideme s hlasom hore. To je síce pravda, ale nie pri všetkých vetách s otáznikom.

Opytovacie vety majú totiž dvojakú melódiu:
1. stúpavú - v zisťovacích opytovacích vetách; to sú tie, na ktoré môžeme odpovedať slovami áno - nie: Rozumeli ste mi? Prídete všetci? Prihlásili ste sa do súťaže? Viete, čo je empatia?
2. klesavú - v doplňovacích opytovacích vetách; tie sa začínajú opytovacím zámenom alebo zámennou príslovkou, napr.: kto, čo, ktorý, aký, čí, prečo, načo, kedy atď.: Koľko je hodín? Čo si to povedal? Čomu sa čuduješ? Prečo ste sa prihlásili do súťaže? Čo je empatia?

Téma TASR