Aké prezývky dávajú žiaci učiteľom?

Mária Škultétyová, 17. mája 2017 6:45

Anketa, v ktorej respondenti odpovedali na sedem otázok. Mladá učiteľka ešte čosi navyše.

Foto: pixabay.com



Bánovce nad Bebravou 17. mája (SkolskyServis.sk) - Je celkom prirodzené, že žiaci dávajú učiteľom prezývky. Patrí to k zaužívaným tradíciám, tak prečo nie, my sme svojich učiteľov tiež prezývali. Bolo to dávno, ale pamätám si na prezývky Tonka, Norika, Emilo, Belo. Neviem, či o nich vedeli, ale keby aj, myslím, že by sa nehnevali, veď boli celkom milé. Tie „historické“ majú so súčasnými čosi spoločné, väčšina z nich vychádza z krstného mena alebo priezviska a neuráža, neponižuje. Ale jeden sa nám predsa len mohol nahnevať, volali sme ho Portviš a prezývku si „vyslúžil“ za to, že bol vysoký, tenký, vlasy mu stáli dohora skoro ako Hamšíkovi, akurát hlavu nemal vyholenú.

Aj ja som ako učiteľka mala prezývky, jedna bola skrátené priezvisko Škula alebo Škultétka a druhá Majka, občas aj z Gurunu, teda nič, čo by ma urážalo. Ale spomínam si, ako prezývali jednu kolegyňu na základnej. Žiaci ju nemali radi a bolo to aj celkom vidieť, ale toto pomenovanie si naozaj nezaslúžila. Bolo už ďaleko za hranicou slušnosti a vulgárnejšiu prezývku ani vymyslieť nemohli, bolo mi to ľúto. Iného kolegu zas volali Vecheť, prezývka vychádzala z prvého písmena mena a priezviska a bola dosť nechutná. Preto si myslím, že žiaci by mali rešpektovať isté etické pravidlá: neurážať, neponižovať, nezosmiešňovať, nepoužívať vulgárne slová.

Čo si o prezývkach myslia študenti a tí, ktorí k nim ešte donedávna patrili?

1. Prečo žiaci dávajú učiteľom prezývky?
2. Prezývali ste aj na základnej, aj na strednej škole?
3. Aké prezývky ste dávali?
4. Boli niektoré nepublikovateľné?
5. Prezývali ste len tých, ktorých ste nemali radi, alebo aj obľúbených?
6. Odhalil niektorý svoju prezývku? Ako sa zatváril?
7. Keby ste boli učiteľom, hnevali by ste sa, keby vás žiaci prezývali?


Tomáš, študent:

1. Ak trávite s niektorými ľuďmi veľmi dlhý čas, v prípade učiteľov väčšinu týždňa, všimnete si určité charakteristické vlastnosti alebo iné odlišnosti (napríklad štýl obliekania, reč) typické pre danú osobu. Ľahko potom vzniká prezývka, ktorá sa spája s jej typickými znakmi. Rovnako to funguje pri udeľovaní akýchkoľvek prezývok, nie iba adresovaných učiteľom. Ďalší spôsob je skracovanie dlhšieho priezviska do familiárnej podoby.

2. Prezývky u nás fičali aj na strednej škole, a keďže som navštevoval osemročné gymnázium, kde sa učitelia veľmi nemenili, väčšine zostala prezývka z čias, keď môj ročník na školu ešte len nastupoval. Myslím si, že by to však bolo rovnako aj v prípade klasickej štvorročnej strednej školy, používanie prezývok k študentskej dobe jednoducho patrí, či už sú používané medzi sebou navzájom, alebo sú udelené autoritám.

3. Najviac sa v mojej triede uchytili také prezývky, ktoré skracovali priezvisko učiteľa do jednoduchšej podoby, ale používali sme aj také, ktoré narážali na iné veci. V čase, keď som nastúpil na gymnázium, bol virálny slogan „bodky sú dots,“ pričom jedna pani učiteľka rada nosievala bodkované šaty, takže jej nakoniec prischla prezývka Dots. Iná si zasa kvôli špecifickému zafarbeniu hlasu vyslúžila prezývku Teletubbies, keďže nám pripomínala postavičky zo starej rozprávky.

4. Nie s každým učiteľom sme v triede mali dobré vzťahy, a tak je jasné, že tí učitelia, ktorých sme nemuseli, od nás vyfasovali aj trochu viac urážlivejšie a niekedy aj vulgárnejšie prezývky. Buď narážali na ich vek (kedy sme radi použili prirovnanie k dlhovekým korytnačkám), alebo na iné, zväčša negatívne vlastnosti. O tých písať nebudem, myslím si však, že udeľovanie aj menej príjemných prezývok je prirodzeným javom, ak sme nútení stráviť dlhý čas s človekom, s ktorým sme si práve veľmi do oka nepadli.

5. Áno, tak ako hovorím aj pri predchádzajúcej otázke, ak sa niekto voči vám nachádza v pozícii mocnejšieho a nevychádzate spolu práve najlepšie, snažíte sa s danou situáciou vyrovnať aj tak, že dotyčný sa stane terčom najrôznejších vtipov a pod to radím aj jeho prezývanie nie práve najlichotivejšími menami.

6. Nespomínam si na taký prípad, ale ak sa tak stalo, tak pravdepodobne reakcia nebola žiadnym spôsobom vyhrotená, keďže mi v pamäti neutkvela.

7. Nie, pokiaľ by nešlo vyložene o hanlivú vec, a v tom prípade by som to bral ako podnet na zamyslenie sa nad tým, prečo ma tak volajú a či by som nemal zmeniť nejako svoj prístup a zlepšiť vzťahy so študentmi. Používanie prezývok považujem za prirodzenú vec, ktorá vôbec nie je výsadou iba školských zriadení.

Erika, študentka:

1. Myslím, že jedným z dôvodov môže byť jednoduché skrátenie dlhého priezviska. Vďačne však poslúži aj zvláštne „znamienko“, zvyk, čokoľvek, čo učiteľa odlišuje od zvyšku učiteľského zboru.
2. Začali sme na ZŠ a pokračovali sme na gymnáziu.
3. Najčastejšie sme používali familiárne krstné mená, napríklad naša triedna bola nielen pre nás, ale pre celé gymnázium Slávka. Nebolo to myslené ako znevažovanie, ako niečo neúctivé. Bolo to milé a spolu s krstným menom si už každý spojil aj jej charakteristiku.
4. Jednu pani učiteľku sme prezývali Šmolko , ale myslím, že tá patrí viac k milým ako nepublikovateľným. Asi ale závisí od uhla pohľadu.
5. Prezývali sme aj obľúbených, musel však byť niečím výnimočný.
6. Nespomínam si.
7. Nie, naopak, zaujímalo by ma, aká prezývka by mi prischla.

Miroslav, študent:

1. Z lásky, nenávisti, vďaky, posmechu... asi preto, že chcú takýmto spôsobom demonštrovať svoj vzťah k danej osobe.
2. Prezýval som v oboch. Ešte aj teraz prezývam , pozdravujem svoje Srdiečka - prof. Janku H. a doktorku Janku B. 
3. Väčšinou je to narážka na osobnostný prejav - typické slovo či výrok, charakteristické oblečenie alebo zvyk, činnosť asociovaná len s tým dotyčným pedagógom.
4. Ja si myslím, že by boli publikovateľné všetky - vulgarizmus totiž nie je prezývka. Napríklad Sova, Klofaňa, Jediná v strednej Európe . Jedného tradične založeného telocvikára zo ZŠ sme prezývali Sovietska hviezda.

5. No tak ušlo sa aj platonickým idolom, nielen tým zatracovaným jedincom.

6. Nespomínam si, že by to niektorý z nich odhalil... veruže ak hej, tak si to ponechal pre seba. Alebo sme si potom dávali veľmi dobrý pozor na ústa, pred kým a čo povedať. Žiacke kolektívy sú práve v tomto celkom súdržné a vedia uchovať tajomstvo.

7. Každého by to hnevalo. Ale pokiaľ by to bolo niečo roztomilé, tak by ma to tešilo. V prvom rade sa tomu nedá vyhnúť, a kým to nie je vyslovene zlomyseľné, tak to považujem za tolerovateľnú vec.

Michaela, mamička na materskej:

1. Myslím, že väčšinou išlo len o skrátenie dlhého priezviska, občas to bolo podľa nejakej charakteristickej vlastnosti učiteľa.

2. Prezývky boli aj na ZŠ, aj na SŠ, aj na VŠ.

3. Ako som už povedala, vystihovali buď charakteristickú vlastnosť, alebo skrátené priezvisko.

4. Nespomínam si na žiadnu, ktorá by bola nepublikovateľná.

5. Nezáležalo na obľúbenosti. Myslím, že aj študent, ktorý mal prezývaného učiteľa v obľube, sa prispôsobil jeho prezývke, ak učiteľa vystihovala.

6. Neviem odpovedať, resp. nespomínam si na takú situáciu.

7. Pokiaľ by prezývka nebola vulgárna a vyjadrovala by nejakú moju vlastnosť, alebo by to bola skratka môjho priezviska, tak by som to brala normálne.

Helena, učiteľka:

1. Túto otázku môžem zodpovedať iba zo svojej skúsenosti, žiakov som sa totiž na to nikdy nepýtala. My sme dávali prezývky učiteľom preto, lebo pre nás boli niečím typickí, prípadne mali zvláštne priezvisko, ktoré sme skomolili a vytvorila sa z toho prezývka. Nemyslím, že to bolo vymýšľané, aby sme učiteľov zosmiešnili. Len sme ich v rámci triedy volali po svojom.

2. Na základnej škole som bola iba štyri roky, takže si nepamätám, že by sme dávali triednemu učiteľovi nejaké prezývky. Aj keď jeho priezvisko nám na to príležitosť dávalo – volal sa Motus.

3. Učiteľov sme prezývali podľa toho, čím boli typickí. Takže si myslím, že vystihovali učiteľa. Mali sme jedného, ktorý neustále hovoril nejaké vtipy, a nie vždy mu vyšli, takže sme sa smiali iba na tom, že sa zasa snaží o niečo vtipné. Volali sme ho Vtipálek. Prípadne učiteľku dejepisu, o ktorej sme hovorili, že nám o Napoleonovi hovorí z vlastnej skúsenosti, lebo bola veľmi stará . Tú sme volali Korytnačka.

4. Myslím, že väčšina prezývok bola publikovateľná aj milá, neviem o žiadnej hanlivej ani vulgárnej. Ale, samozrejme, nechceli sme, aby sa o nich konkrétni učitelia dozvedeli.

5. Prezývali sme skoro všetkých. Ak aj nie nejakou vymyslenou prezývkou, tak krstným menom. Veď sme boli jedna veľká rodina, tak prečo nie?

6. Asi nie. Alebo ak aj niekto odhalil, tak sa tváril, že o tom nevie. Ja ako učiteľka sama neviem, ako by som reagovala, keby som zistila svoju prezývku. A to ma určite nejako prezývajú. Asi by som sa zasmiala.

7. Ak by som na to prišla, začala by som aj ja prezývať žiakov. Isto by som im povymýšľala niečo smiešne, nech je aspoň sranda. Veď to netreba brať tak vážne.


Čo si ako učiteľka myslíš o tom, že aj učitelia dávajú žiakom prezývky?

Osobne si myslím, že pokiaľ sa tá prezývka nejakým negatívnym spôsobom žiaka nedotýka alebo mu nespôsobuje posmech, tak je to v poriadku.

Aj ty prezývaš svojich žiakov?

Málokedy. Mám problém si zapamätať toľko krstných mien, nie si to ešte komplikovať prezývkami. Ale jasné, že aj ja som zopár prezývok používala. Buď ak žiaci chceli, aby som ich tak volala, ako napríklad Magdaléna – Megi, alebo boli aj žiaci, ktorí sa podpisovali nečitateľne a jedného som prečítala ako Červík, tak ním už aj zostal.

Nikola, novinárka:

1. Netuším... možno kvôli ekonomizácii komunikácie, alebo to jednoducho patrí k školskému slangu.

2. Určite áno, ako všetci žiaci :)

3. Ak si dobre pamätám, boli to väčšinou len skratky ich mien či priezvisk.

4. Ja si naozaj nepamätám prezývky, no jedna mi utkvela v pamäti dodnes... bola z tých zlých a zlomyseľných, keď sme boli tínedžeri, prišlo nám to strašne vtipné. Prezývka dehonestovala účes jednej našej pani učiteľky a až neskôr sme sa dozvedeli, že nejde o módny výstrelok, ale súviselo to so zlou chorobou, s ktorou sa jej podarilo bojovať. A zrazu bolo po smiechu, dodnes sa cítim veľmi trápne a voči pani učiteľke cítim veľkú ľútosť za naše konanie.

5. Osobne mám pocit, že prezývka je „odmenou“ pre učiteľov, ktorí zle žiakov známkovali alebo ich často vyvolávali k tabuli :)

6. Áno, spomínaná pani učiteľka našu prezývku vďaka prebúdzajúcemu sa trendu sociálnych sietí odhalila a jej smutný a sklamaný pohľad ma páli dodnes.

7. Ak by to nebolo dehonestujúce alebo urážlivé, nemala by som s tým problém.














Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac