100-ročný strom

Lenka Tkáčová, 15. januára 2019 8:10

Rozprávanie o živote.

Ilustračné foto Foto: TASR/AP


Prešov 15. januára (SkolskyServis.sk) - ,,Zlatíčko, tak poď už, pridaj do kroku a nezabudni so sebou vziať aj polievačku! A zamkni dvere, prosím!” Mamka svoju malú dcéru už netrpezlivo čakala pred domom.

,,Dnes, ťa moja malá, chcem naučiť veľmi dôležitú vec pre život. Vysvetliť ti to však môžem až keď prejdeme cez cestu, oproti nášmu domu.” Obe kráčali ruke v ruke cez cestu. V tom mamka začala kopať malú jamu a z vrecka vybrala niečo vzácne, vďaka čomu sa dcérka v ten deň naučila chápať veľký svet. Vybrala semienko. Ukázala jej ho so slovami: ,, Vidíš toto semienko? Je také malé a neskúsené, akými sme aj my, keď prídeme na tento svet. Závislé od pomoci iných. Aj my sme zasadení v určitej rodine, v určitom svete. Na to, aby sme dokázali rásť, potrebujeme ako toto semienko, vodu. Vodu skúsenosti, rady, vlastných úspechov i pádov. Aby nás učili. Potrebujeme lásku a pochopenie, aby sme dokázali rásť. Ak by nám toto všetko chýbalo, uhynuli by sme. Ostali by sme osamelí, bez najmenšej chuti žiť. Musíme si však dávať pozor na to, aby v nás tej vody nebolo až príliš. Aby sme netúžili po všetkom hneď, bez akejkoľvek trpezlivosti a pracovania na sebe samom. Aby sme neboli pýchou naplnení až tak veľmi, že hlavnú úlohu bude v našom živote hrať pocit sebestačnosti. Aj v tom prípade by sme mohli zahynúť. A smrť z pýchy a spoliehania sa iba na vlastné sily je tá najhoršia. Toto semienko je nový život pre strom, ktorý bude od tejto chvíle rásť oproti nášmu domu. Z okna svojej izby naň budeš mať krásny výhľad. A tiež máš od dnešného dňa aj jednu dôležitú úlohu. Úlohu pravidelného polievania. Tento strom bude rásť spolu s tebou. Pri pohľade naň, si vždy spomeň, ako veľmi je v živote dôležité vedieť prijať pomoc, nechcieť všetko bezvýhradne sám a aké je dôležité vedieť, že nepotrebuješ veľa, aby si mala dosť. Zapämataj si to prosím.” Pohladila matka dcéru na líce.

,, A tu sa začína môj príbeh. Už ako malé zrnko som všetko vnímal. Počúval. A tešil sa, že práve ja som príkladom. Žitia. Od tohto momentu som cítil zodpovednosť za tú malú blonďavú hlávku. Sledoval som ju celých prírodných 100 rokov. Od rána do večera. Nehybne, bez slov, no veľmi zaujato. S láskou a veľkým strachom o jej krehkosť a zraniteľnosť.

Lenka Tkáčová (Odborná škola Pedagogická)

Veľmi ma baví písanie. Zhmotňovať tento náš svet do takejto papierovo uchopiteľnej formy. Plánujem sa uchádzať o štúdium na fakulte žurnalistiky.

Téma TASR