Základná umelecká škola v Humennom oslavuje 60 rokov od svojho vzniku

TASR, 6. novembra 2017 10:00, aktualizované 6. novembra 14:49

Vyučovanie vypĺňa voľný čas detí v popoludňajších hodinách.

Foto: TASR


Humenné 6. novembra (TASR) – Základná umelecká škola v Humennom oslavuje v tomto roku 60. výročie svojho vzniku. Kedysi ju navštevovali aj Peter Breiner či súrodenci Marián a Ľubica Čekovskí, ale aj ďalšie významné osobnosti, ktoré šíria umenie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Zaujímavosťou je, že prvý menovaný oslávil v tomto roku rovnaké životné jubileum ako škola.

Vyučovanie vypĺňa voľný čas detí v popoludňajších hodinách. Žiaci si však podľa slov zástupkyne poverenej riaditeľky školy Daniely Polovkovej často neuvedomujú, čo im toto vzdelanie môže dať. "Potom v dospelosti však vedia ohodnotiť jeho prínos. Už k nám totiž prichádzajú moji bývalí žiaci so svojimi deťmi, aj takí, ktorí neukončili štúdium, lebo pochopili, o čom to je," uviedla pre TASR. V škole už pritom pôsobí 30 rokov.

Podľa jej ďalších slov sa počas šiestich dekád existencie školy veľa zmenilo. "V rokoch, kedy som bola ja žiačkou, bol trochu iný prístup zo strany nás, záujemcov o umelecké štúdium. Mali sme viac snaživosti, chceli sme veľa vedieť, zúčastňovať sa na rôznych súťažiach, čo bola pre nás veľká motivácia," zaspomínala Polovková s tým, že v súčasnosti tá dravosť u detí ustupuje.



Tvrdí, že žiaden nástroj nie je náročný. "Dieťa k nám príde práve preto, aby sa naučilo hrať na akomkoľvek hudobnom nástroji," vysvetlila s tým, že talent je len jedno malé percento z toho, čo dieťa do svojho vienka dostane. Musí ho rozvíjať, venovať mu pozornosť a dôležitá je aj práca učiteľa.

Poznamenala však, že počas svojich školských rokov i pedagogickej praxe sa stretla s rôznymi hudobnými obdobiami. "Počas môjho štúdia to bol klavír. Vtedy ten záujem o štúdium prevyšoval možnosti prijatia. Mali sme obdobie gitaristov, kedy každé druhé dieťa, ktoré k nám prišlo, chcelo hrať práve na tento hudobný nástroj, ale aj akordeónistov. V súčasnosti z tých mimohudobných odborov kulminuje tanec," priblížila.

Na škole sa hneď od jej založenia venovala tiež veľká pozornosť kolektívnej práci žiakov. Už v roku 1959 bol založený prvý akordeónový súbor, ktorý funguje dodnes. "Neskôr pribudol spevácky, sláčikový, gitarový či ľudový tanečný súbor, ktorý doplnila hudba, ale aj súbor zobcových fláut," vymenovala. Polovková tvrdí, že je to pre žiakov veľká motivácia. "V kolektíve sa deti učia vnímať jeden druhého, tiež dať priestor ostatným," doplnila.

Za veľké pozitívum považuje tiež družobné partnerstvá v Česku, Poľsku, Maďarsku a Holandsku. "Sú významné nielen pre žiakov, ale aj pre pedagogický zbor, keďže si v rámci nich vymieňajú notový materiál, názory, metódy či formy práce," uzavrela.

Základná umelecká škola v Humennom oslavuje v tomto roku 60. výročie svojho vzniku. Kedysi ju navštevovali aj Peter Breiner či súrodenci Marián a Ľubica Čekovskí, ale aj ďalšie významné osobnosti, ktoré šíria umenie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Zaujímavosťou je, že prvý menovaný oslávil v tomto roku rovnaké životné jubileum ako škola. Foto: TASR


Základná umelecká škola v Humennom sídlila aj v renesančnom zámku

Základná umelecká škola (ZUŠ) v Humennom prešla od svojho vzniku v roku 1957 rôznymi inštitucionálnymi premenami, viackrát sa sťahovala. Jej začiatky sú späté s tamojším renesančným zámkom, v ktorom sídlila niekoľko rokov.

V jeho pravom krídle boli na začiatku zriadené štyri triedy hudobného odboru. "Najkrajšia bola koncertná sála. Tú nám závidelo po akustickej a priestorovej stránke celé Slovensko," uviedla pre TASR zástupkyňa poverenej riaditeľky školy Daniela Polovková. ZUŠ bola vtedy organizátorom celoštátnych prehliadok a rôznych súťaží.

V súčasnosti sa nachádza v dvoch susediacich budovách. "V roku 1993 sme sa presťahovali na Štúrovu ulicu, o deväť rokov neskôr začala škola fungovať aj v budove na vedľajšej Mierovej ulici," priblížila Polovková s tým, že dôvodom rozšírenia priestorov bol zvýšený záujem o štúdium zo strany žiakov. Objekty spája prepojovacia budova, ktorá sa však nevyužíva, vzhľadom na to, že nie je zrekonštruovaná. Využiť by sa dala rôzne.

Škole chýba koncertná sála. V priebehu jedného školského roka realizujú vyše 120 podujatí. Na tieto účely si podľa Polovkovej prenajímajú za nemalé finančné prostriedky divadelnú sálu v miestnom dome kultúry alebo koncertnú sieň v renesančnom zámku. Chýba im tiež tanečná sála, divadelná miestnosť či ateliéry pre výtvarníkov. "Žiaľ, finančná stránka nám nedovoľuje opraviť spomínanú prepojovaciu budovu," uviedla s tým, že žiaci, ktorí majú vyučovanie v oboch objektoch školy, musia prechádzať cez ulicu.

ZUŠ poskytuje umelecké vzdelávanie vo všetkých odboroch, a to v hudobnom, tanečnom, literárno-dramatickom a výtvarnom. Jej brány opustili za roky pôsobenia tisícky absolventov. V súčasnosti ju navštevuje 765 žiakov. Vyučovanie prebieha pod vedením viac ako 30 pedagógov.

Foto: TASR


K výučbe na ZUŠ v Humennom patrí aj hra na organe

K výučbe rôznych hudobných nástrojov na Základnej umeleckej škole (ZUŠ) v Humennom patrí aj hra na organe. V roku 2015 na tieto účely zakúpili digitálny organ. Dovtedy prebiehalo vyučovanie v kostole.

Ako pre TASR uviedol učiteľ hry na organe Peter Franko, pre žiakov je prostredie v škole komfortnejšie, keďže chlad a vlhko v kostole ich obmedzovali. "Dlhšie vydržať v takom prostredí nie je príjemné, čo mi potvrdia aj ďalší organisti a koncertní majstri," poznamenal s tým, že práve to bol dôvod tejto investície. "Aj keď, je rozdiel hrať na píšťalovom a digitálnom organe," doplnil.

Vybrať ten najvhodnejší je podľa jeho ďalších slov aj umenie. Sú totiž rôzne. Vyznačujú sa okrem rozličného technického vybavenia aj rôznou dynamikou, farbou a intenzitou zvuku. "My máme trojradový organ aj s pedálovou 30-tónovou klaviatúrou," vysvetlil s tým, že žiak si na ňu zvyká postupne. "Ide o tú synchronizáciu rúk a nôh. Zo začiatku to ide pomalšie, ale potom sa to tak zautomatizuje," dodal.



Ako ďalej uviedol, vyučovanie hry na organe možno spomedzi ostatných predmetov označiť za ojedinelé. Záujem oň prejavujú starší žiaci, ktorí už majú päť až sedem rokov výučby klavírnej hry za sebou. "Zhruba tých šesť žiakov v školskom roku máme," spomenul s tým, že prevládajú skôr dievčatá. Niektorí súčasní žiaci sú aj aktívnymi hudobníkmi, v hre sa snažia udržiavať. "Keď som mal žiačky, ktoré odišli na vysoké školy, vždy hľadali možnosť, ako pri tom organe zostať. Príležitosť našli hlavne počas bohoslužieb v kostoloch," doplnil.

Franko vyučuje okrem hry na organe, aj hru na gitare a klarinete. K organu sa dostal už ako dieťa. "Bol som raz v kine a v nejakej rozprávke som počul organový zvuk. A to ma tak fascinovalo, že som ho chcel produkovať aj ja," zaspomínal s tým, že prvýkrát sa k nemu dostal v rodnej dedine v miestnom kostole.

Za sebou má už v tejto oblasti množstvo nielen osobných, ale aj žiackych úspechov doma i v zahraničí. V meste zorganizoval spolu 13 koncertov, počas ktorých skombinoval organ s rôznymi inými hudobnými nástrojmi a spevom.

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac