Stavebnú školu absolvovali ministri, športovci i prešovská kráska

TASR, 26. októbra 2015 9:26, aktualizované 26. októbra 10:48

Do tejto školy nastupovali žiaci po dovŕšení 12 rokov.

Riaditeľ Strednej priemyselnej školy stavebnej (SPŠS) v Prešove Stanislav Kolpak ukazuje, ako vyzerala budova školy, ktorú postavili pre potreby prešovského školstva. Priemyslovka stále sídli v pôvodných priestoroch na Plzenskej ulici. Foto: Ján Lašák/TASR



Prešov 26. októbra (TASR) – História Strednej priemyselnej školy stavebnej (SPŠS) v Prešove siaha až do roku 1913. Vtedy v metropole Šariša zriadili Odbornú školu pre stolárov, ktorá sa považuje za predchodcu dnešnej priemyslovky. Do tejto školy nastupovali žiaci po dovŕšení 12 rokov. Na škole sa vyučovalo po maďarsky.

Po vzniku Československej republiky sa výrazne menil aj školský systém. Stredoškolské vzdelanie začínala poskytovať aj novozriadená Štátna československá priemyselná škola v Prešove. Kvalitu do života školy prinášal začiatok výstavby novej účelovej budovy začiatkom 30. rokov. Z tohto obdobia sa v archíve školy zachovala aj zakladajúca listina.

„Vybudovanie novej školskej budovy, ktorá má slúžiť pre štátnu priemyselnú školu, započalo sa dňa 6. júla 1931. V tejto dobe bol prezidentom republiky T. G. Masaryk, minister školstva a národnej osvety Ivan Dérer, zemským prezidentom Juraj Országh, starostom mesta Július Rávó a riaditeľom školy Anton Tobek,“ píše sa doslovne v texte zakladajúcej listiny.

Podľa historických dokumentov budovu na dnešnej Plzenskej ulici začalo stavať mesto s výraznou pomocou štátu a náklady predstavovali štyri milióny korún.

Súčasný riaditeľ školy Stanislav Kolpak pripomenul, že až do roku 1945 bol počet žiakov pomerne stabilný a pohyboval sa v rozpätí od 160 do 200 študentov. Prudký rozmach nastal v období 50. rokov minulého storočia.

„Pomery v republike a rozmach výstavby si stále vyžadovali, aby priemyslovku opúšťali absolventi schopní riadiť zložité procesy. Záujem o štúdium bol enormný. Napríklad v školskom roku 1980/81 našu školu navštevovalo 1094 žiakov,“ spresnil riaditeľ.

Zmeny si vyžiadali porevolučné roky po novembri 1989. Škola sa musela prispôsobiť novým trhovým podmienkam.

„Predstava, že naši študenti ešte kreslia na veľkých paneloch s príložníkmi, je dosť mylná. Učia sa síce technické predmety a musia zvládnuť aj kreslenie, ale všetko ostatné sa potom už deje na počítačoch,“ vysvetlil riaditeľ školy.

Dodal, že nedávnu históriu, keď učebne vyzerali ako ateliéry s rysovacími doskami, pripomínajú už len staré panely, ktoré sú odložené na pôjde školskej budovy.

Škola dnes študentom ponúka vzdelávanie v študijných odboroch staviteľstvo alebo geodézia, kartografia a kataster.

„Napríklad v študijnom programe staviteľstvo v prvom a druhom ročníku vo všetkých triedach prebieha rovnaká náplň spoločensko-vedných i odborných predmetov. Na konci druhého ročníka si vyberajú štúdium predmetov pre výkon povolania z oblastí pozemné staviteľstvo, dopravné staviteľstvo, technické zariadenia budov a stavebný manažment,“ vysvetlil Kolpak.

Stavebnú školu absolvovali ministri, športovci i prešovská kráska

Hovorí sa, že škola je dobrá vtedy, keď sa môže pochváliť svojimi absolventmi. Medzi také školy sa nepochybne radí aj Stredná priemyselná škola stavebná (SPŠS) v Prešove. V priebehu 96-ročnej histórie jej brány opustilo takmer 11.000 absolventov.

Okrem toho, že škola vyslala do praxe tisíce odborníkov v oblasti stavebníctva, jej meno preslávili osobnosti z oblasti politiky, športu, módy či umenia.

Riaditeľ školy Stanislav Kolpak zdôrazňuje, že na ich škole študovali dvaja niekdajší ministri, ktorí riadili rezorty ako členovia vlády vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky (SSR). Jedným z nich bol Ján Bróska, ktorý v rokoch 1972–1981 vykonával funkciu ministra stavebníctva vlády SSR. Na prešovskej priemyslovke študoval v rokoch 1941 až 1945. V pamätnici, ktorú vydali k 80. výročiu školy napísal, že na učiteľov i spolužiakov má veľmi dobré spomienky. Ocenil hlavne to, že škola skutočne pripravovala žiakov pre prax.

Ďalším zo študentov SPŠS, ktorý to dotiahol až do ministerského kresla, bol univerzitný profesor Štefan Chochol. Ten vykonával najskôr funkciu rektora Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a začiatkom 70. rokov sa stal ministrom školstva.

Školu však nenavštevovali len budúci politickí a akademickí funkcionári. Z radov študentov vyšli aj osobnosti zo sveta športu. Lavice tu drali napríklad vodný pólista a neskorší tréner plaveckých športov Pavol Aman či hádzanár Jozef Greňo. Mali tu však aj majstra sveta v ľadovom hokeji.

"Veľmi rada si spomínam na Petra Puchera. Viem presne, v ktorej lavici sedel. Mal veľmi pekný písomný prejav, myslím tým technické písmo. Bol to veľmi slušný a skromný chlapec. Mám pocit, že to technické myslenie, ktorým disponoval, asi využil aj v hokeji," spomína s úsmevom stredoškolská profesorka Edita Bindzárová.

Ivana Christová Foto: TASR


Na technickom odbore študovala aj slovenská kráska, ktorá sa neskôr presadila vo svete modelingu. Máme tým na mysli miss Československa z roku 1989 Ivanu Christovú.

"Bolo to skromné a veľmi obľúbené dievča, v triede boli, tuším len štyri baby. S nimi som mala základy staviteľstva. Vtedy som vôbec nerozmýšľala o tom, či Ivanka bude stavbárka, alebo nie, ale ako študenta bola veľmi milá a svedomitá," hovorí Bindzárová.

Škola vo svojej histórii neustále žila športom. V archíve starostlivo uchováva staré fotografie zo súťaží. Na jednej z nich aj hokejové družstvo, ktoré na celoštátnom turnaji v Brne v roku 1955 obsadilo štvrté miesto.

Absolventom prešovskej stavebnej priemyslovky je aj jej súčasný riaditeľ Stanislav Kolpak, ktorý kedysi obliekal reprezentačný dres a dnes trénuje mládežnícku základňu hádzanárov Tatrana Prešov.

Téma TASR