V Liptovskom Hrádku založili prvú lesnícku školu v Uhorsku

TASR, 13. februára 2017 11:00

História školy je úzko spätá s rozvojom lesníctva v oblasti.

Foto: Web školy



Liptovský Hrádok 13. februára (TASR) - Stredná odborná škola lesnícka a drevárska v Liptovskom Hrádku vznikla ako prvá lesnícka škola v Uhorsku, zároveň je jedna z najstarších v Európe. Založil ju pred viac ako 220 rokmi komorský prefekt František Wisner. História školy je podľa zástupcu riaditeľa Edmunda Hatiara úzko spätá s rozvojom lesníctva v tejto oblasti.

"Rozsiahle lesné komplexy v minulosti vyžadovali odborný personál, a preto už v roku 1768 komorský prefekt Ján Girsík zaviedol lesnícky náukobeh v tunajšej ľudovej škole. Táto jeho aktivita trvala takmer 30 rokov, až kým v roku 1796 nový prefekt František Wisner založil prvú lesnícku školu v Uhorsku s názvom Kráľovská komorská lesná a hlavná národná škola v Liptovskom Hrádku," vysvetlil s tým, že výučba drevárstva sa datuje od roku 1886. Po určitom období samostatného fungovania došlo vlani k opätovnému zlúčeniu lesníckej a drevárskej školy.

Počas 220-ročnej histórie prešlo bránami školy približne 7000 absolventov, veľké množstvo z nich vo svojom pracovnom živote zožalo úspech. Podľa Hatiara sú to ľudia lesníckeho, ale aj umeleckého zamerania. Známymi absolventmi liptovskohrádockej lesníckej školy sú bývalý rektor Technickej univerzity vo Zvolene Ján Tuček, prorektor Rastislav Šulek, ale napríklad aj akademický maliar a sochár Ladislav Sulík či známy vedec Ladislav Paule.

"K dnešnému dňu navštevuje našu školu 251 žiakov, z toho 46 sú študenti drevárskych odborov. Približne štvrtina pochádza z Liptova, zvyšok mimo regiónu. Dlhodobo sledujeme nezamestnanosť našich absolventov, pohybuje sa približne na úrovni troch percent, čo si myslím, že je dobrý výsledok," skonštatoval zástupca riaditeľa. Do roku 1989 dievčatá nesmeli v škole študovať, v súčasnosti je ich 27. "Väčšina našich absolventov pokračuje v štúdiu po ukončení strednej na vysokej škole. Môžem povedať, že viac ako polovica sa potom zamestná v oblasti lesného hospodárstva, teda na úrovni lesníkov a správcov," doplnil.

Stredná odborná škola lesnícka v Liptovskom Hrádku sa od ostatných lesníckych škôl na Slovensku vždy líšila. "Kým ostatné školy sa venovali prevažne veciam, ktoré sú prírode blízke, my sme sa to snažili vždy skĺbiť s novými technológiami a technikou. Samozrejme, niektoré veci sa nezmenili, buk je stále buk, dub je stále dub a tie stromy rastú stále rovnako. Avšak prichádzajú nové technológie, softvéry, zariadenia. V minulosti sa tenké drevo nechávalo hniť, v súčasnom období už vieme využiť aj tento drevený odpad. Snažíme sa držať krok s dobou," upozornil Hatiar. Lesníci majú podľa neho veľkú zodpovednosť, pretože výsledky ich práce budú vidieť ďalšie generácie. "Teraz berieme úrodu, ktorú za nás vysadili naši predkovia, ale zároveň máme veľký záväzok, že musíme našim potomkom niečo zanechať," vyjadril sa.

"Chceme žiakov, ktorí cítia s lesom a majú geneticky zakódovanú lásku k prírode. My im ponúkame rôzne výhody. Naši žiaci majú možnosť okrem maturitného vysvedčenia získať certifikát medzinárodnej spoločnosti IES, ktorý im umožní uplatniť sa v zahraničí. Môžu získať vodičský preukaz, pilčícky preukaz, preukaz na prácu s krovinorezom, poľovný či rybársky lístok, zbrojný preukaz a množstvo ďalších oprávnení," dodal. V roku 2015 získala škola štatút Centra odborného vzdelávania a prípravy v lesníctve aj drevárstve.

Najväčšou pýchou SOŠ lesníckej a drevárskej v L. Hrádku je arborétum

Hrádocké arborétum je najvyššie položené v strednej Európe a jedno z najstarších na Slovensku. Aj napriek svojej malej výmere, ktorá je v súčasnosti na úrovni približne sedem hektárov, obsahuje tretie najrozsiahlejšie zbierky na Slovensku.

Foto: Web školy


"Snahy o založenie arboréta súvisia so založením lesníckeho školstva v Liptovskom Hrádku. Už v roku 1796 sa v okolí sídla prvej lesníckej školy začína budovať dekoratívny anglický park. Jeho základ tvorilo asi 200 líp vysadených už v roku 1777 na dnešnej Lipovej aleji. Časom, po zániku prvej lesníckej školy, park strácal svoj význam a postupne schátral. Arborétum na súčasnom mieste vzniklo v roku 1886, jeho pôvodná výmera bola 27 hektárov. Prvá myšlienka nehovorila o vysádzaní cudzokrajných drevín, ale skôr sa vysádzali štvorce hospodárskych drevín, kde sa študenti učili rozpoznávať ich a sledovať, ako sa v poraste správajú," vysvetlil zástupca riaditeľa Edmund Hatiar.

V súčasnosti sa v Hrádockom arboréte nachádza približne 3492 stromov a krov z celej Európy. Zaujímavosťou je, že je to až 863 rôznych taxónov. "Málo ľudí si uvedomuje, aká náročná je starostlivosť o toto arborétum. Možno niekomu napovedia čísla. Za posledný desať rokov sme tu vysadili 15.000 drevín rôznych druhov, z toho prežilo 150. Spôsobené je to najmä klimatickými podmienkami, ktoré sú tu veľmi náročné. Nie každá drevina to znesie. Druhým škodlivým faktorom sú ľudia. Buď nám to ukradnú, keď zistia, aké je to vzácne, alebo si neuvedomujú, aké vzácne dreviny sa tam nachádzajú a často ich zničia, napríklad v zime pri sánkovačke," skonštatoval Hatiar. Problémy lesníkom spôsobujú aj chovatelia psov, ktoré plochu arboréta znečisťujú výkalmi a močom. Vo veľkom množstve je to pre vysadené dreviny toxické, čo môže spôsobiť až ich úhyn.

Hrádocké arborétum získava v posledných rokoch v spoločnosti nový význam, čoho dôkazom je aj jeho vyhlásenie za chránený areál so štvrtým stupňom ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. O dreviny v arboréte sa starajú študenti a zamestnanci školy.

"Pre zvýšenie ochrany vzácnych druhov taxónov sme urobili podrobnú digitálnu mapu arboréta technológiou GPS, kde sú zamerané všetky jedince. Vytvorili sme aj mobilnú aplikáciu, ktorú používajú naši študenti a je to významná učebná pomôcka pre výučbu odborného predmetu lesnícka dendrológia. Do budúcnosti by sme ju chceli sprístupniť verejnosti, aby mali možnosť pri prechádzke areálom zistiť informácie o drevinách, ktoré sa v ňom nachádzajú," vyjadril nádej. Tieto informácie môžu záujemcovia zatiaľ nájsť v brožúrke Sprievodca zbierkami chráneného areálu Hrádocké arborétum, ktorá je verejnosti dostupná na oficiálnej internetovej stránke školy.

Študenti reprezentujú SOŠ lesnícku a drevársku v L. Hrádku v trúbení

V minulom školskom roku sa dokonca stali vicemajstrami Európy, keď ako jediný zúčastnený študentský súbor uspeli v silnej konkurencii profesionálnych trubačov.

Žiakom sa venuje zástupca riaditeľa Edmund Hatiar, ktorý je zároveň predsedom Klubu trubačov SR a pedagóg Michal Olos. "Ja som s trúbením začínal už ako študent na tejto škole. Bohužiaľ, nemal som to šťastie, aby ma učili profesionáli, čo sa prejavilo na mnohých chybách, ktoré som pri hre robil. Keďže som sa chcel zlepšiť, hľadal som možnosti. Dostal som sa na kurzy trúbenia, maturoval som na konzervatóriu a teraz si robím postgraduálne štúdium. Všetko to robím preto, aby trubačov v súčasnosti učili vzdelaní ľudia," vysvetlil.



Lesnícka škola v Liptovskom Hrádku v spolupráci s Klubom trubačov každoročne organizuje pre verejnosť letné a zimné kurzy trubačov. Vzdelávacie podujatia sú určené pre úplných začiatočníkov, mierne pokročilých aj pokročilých hráčov. Uskutočňujú sa v priestoroch školy v čase letných alebo zimných prázdnin pod vedením skúsených lektorov. "Chodia k nám učiť hudobníci z renomovaných inštitúcií, napríklad zo Slovenského národného divadla, Štátneho komorného orchestra, žilinského konzervatória alebo z ostravského divadla," vymenoval Hatiar.

"Pochádzam z poľovníckej rodiny. Kedysi dávno sa trúbeniu venoval aj môj otec a on ma k tomu doviedol. Poľovnícke hudobné nástroje sú jedny z najtradičnejších nástrojov, ktoré sa v histórii ľudstva používajú. Boli to prvé signálne nástroje, ktorými sa ľudia dorozumievali, keď ešte neboli telefóny ani vysielačky. Je to pekné, že takto sa zachovávajú poľovnícke tradície, ktoré už nie každý pozná," povedal študent liptovskohrádockej lesníckej školy Ivan Bútora.

Študenti Strednej odbornej školy lesníckej a drevárskej v Liptovskom Hrádku si môžu aj v tomto školskom roku vybrať spomedzi 22 záujmových krúžkov. Podľa Edmunda Hatiara majú žiaci prvých ročníkov najväčší záujem o vábničkársky, poľovnícky alebo strelecký krúžok. "Starší žiaci sa už zaoberajú aj trúbením, prípade si vyberú krúžok, ktorý im pomôže v príprave na maturitné skúšky. Napríklad doučovanie zo slovenského jazyka alebo konverzácie v cudzom jazyku," dodal.



Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac