Žiaci zo Šamorína absolvovali workshopy o geológii Dunaja

TASR, 11. februára 2019 13:52

Projekt bol podporený z Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Maďarsko z rozpočtu Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF).

V archíve Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) pribudlo 200 leteckých fotografií, ktoré ponúkajú pohľad na vodné plochy väčšieho či menšieho významu. V rámci 4. časti edície Rodinné striebro vzniklo 25 unikátnych fotoreportáží slovenských vodných nádrží. Tie sú výsledkom práce človeka, jeho hospodárenia s vodou i energiou, ktorú dokážeme získavať z obnoviteľných zdrojov. Na leteckej snímke z 11. októbra 2018 vodná elektráreň a plavebné komory na Vodnom diele Gabčíkovo. Foto: TASR/Michal Svítok


Šamorín 11. februára (TASR) – Vyše sto žiakov zo základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Šamoríne sa mohlo koncom januára a začiatkom februára zúčastniť workshopov zameraných na geológiu Dunaja. Projekt bol podporený z Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Maďarsko z rozpočtu Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF).

Ako informoval Lajos Tuba z Regionálnej rozvojovej agentúry Šamorín, interaktívne workshopy sa realizovali v rámci projektu NAT-NET 2 (Príprava Prírodného parku Szigetköz – Žitný ostrov a realizácia ďalších spoločných iniciatív ochrany prírody).

Mesto na svojej webstránke uviedlo, že žiaci sa učili o geologickej stavbe podunajských pohorí v úseku od Čierneho lesa k Burde (maďarsky Börzsöny) a v závere tejto interaktívnej výuky už sami vedeli odhadnúť pôvod štrkov z prichystanej zbierky kameňov nazbieraných na brehu Dunaja. Tieto štrky sú totiž odkazom hôr z horného úseku toku rieky.

Po získaní prehľadu o tvorbe usadených, premenených a magmatických hornín sa deti naučili charakterizovať desať najdôležitejších hornín, respektíve ich pozostatky – štrky vyskytujúce sa v povodí Dunaja. Po vyvrásnení Álp už dva milióny rokov odteká z veľhôr také množstvo vody, že musela vzniknúť rieka rozmerov Dunaja na ich odvedenie. Rieka odbočila na územie dnešného Slovenska (Devínska brána) a k maďarskej oblasti Dunakanyar až neskôr, pred 500.000 rokmi. Počas tohto obdobia sa v oboch oblastiach zdvihli okolité pohoria o viac ako sto metrov a rieka sa zarezala do podložia. Takto bola schopná po prielome Devínskej brány uložiť obrovský náplavový kužeľ, na povrchu ktorého leží v súčasnosti Žitný ostrov.






Najčítanejšie Školstvo

Téma TASR