Železničiarka Katka Lancuchová: Deti často nevedia, čo by chceli robiť

Školský servis, 11. júla 2017 10:59

S deťmi by sme sa mali rozprávať o budúcnosti omnoho skôr ako v deviatom ročníku.

Foto: Dano Dida



Bratislava 11. júla (SkolskyServis.sk) - Železnica jej učarovala odmalička. Najskôr sledovala otca, ktorý bol výpravcom a dozorcom prevádzky, neskôr sama pokračovala v jeho šľapajách. Pre Katarínu Lancuchovú je železnica srdcovou témou už takmer 20 rokov. Priznáva, že svoje povolanie zdedila po otcovi a neľutuje. Vybrala by si ho znovu.

Môžete sa nám na začiatok predstaviť? Kde a na akej pozícii pracujete?

Momentálne pracujem na generálnom riaditeľstve železníc na odbore obchodu ako konštruktér grafikonov. To znamená, že mojou hlavnou náplňou je trasovať vlaky podľa objednávky.

Ako dlho už pôsobíte na železnici?

Budúci rok to bude presne dvadsať rokov.

Čo vás priviedlo k tomuto povolaniu?

K tomuto povolaniu ma priviedol môj otec, ktorý tiež pracoval na železnici. Najskôr robil výpravcu, neskôr dozorcu prevádzky a odmalička som za ním chodila, sledovala ho pri práci. Ako malé deti nás často bral so sebou do práce. Čiže naozaj sa dá povedať, že som vyrastala na železnici. Už ako dieťa som vedela, o čom je táto práca a otec mi vlastne otvoril dvere k tomu, aby som tomu venovala aj ja.

A čo na svojej práci milujete najviac?

Nedá sa to nejako sumarizovať, ale určite je to zaujímavá práca, ktorá keby ma nebavila, tak ju nerobím. Začínala som ako pokladníčka, neskôr som pokračovala ako samostatný komerčný pracovník. Po absolvovaní kurzu výpravcu, som nastúpila ako výpravkyňa do Rusoviec a neskôr do Petržalky. Všetky pozície som mala rada a vlastne v každej pozícii som musela komunikovať s ľuďmi. Nerada sedím len v kancelárii, rada komunikujem s ľuďmi.

Poďme teraz trošku k duálnemu vzdelávaniu. Ako vnímate dnešnú situáciu vy? Myslíte si, že sa o duálne vzdelávanie rodičia a žiaci zaujímajú?

Z toho, čo som sa stretla, tak skôr sa zaujímajú rodičia. Možno by sa mali zaujímať už skôr, povedzme v ôsmej triede by sa mali začať rozprávať s deťmi a učiteľmi. Pýtať sa ich, čo by im viac vyhovovalo, pretože deti často nevedia, čo by chceli robiť. V takomto prípade väčšinou rozhodne za dieťa iba rodič bez rozmýšľania.

Je toto príklad z praxe? Mali ste možnosť sa s nimi napríklad stretnúť, porozprávať?

Mala som možnosť toto vidieť na jednom dni otvorených dverí v škole, kde sa rodičia začali pýtať na duálne vzdelávanie, čo môže dieťaťu poskytnúť a čo mu môže dať. Dieťa stálo dva kroky za rodičom a počúvalo, bolo dosť zmätené, čo od neho vyžadujeme. Celkovo bolo veľmi málo takých detí, ktoré by sa samé pýtali a zaujímali sa o duálne vzdelávanie.

Katka Lancúchová Foto: Dano Dida


Keď sa pozeráte na duálne vzdelávanie z pohľadu rodiča, akú radu by ste im poskytli? Na čo by mali upriamiť pozornosť pri výbere školy pre svoje dieťa?

Najmä na potreby toho dieťaťa, či to zvládne technicky a psychicky. Napríklad duálne vzdelávanie na železnici je aj o technickej stránke, niekedy aj o elektrickej. Je to podľa toho, aký odbor si žiak vyberie. Momentálne je to skôr práca pre chlapcov, ale keď sa na odbory dostanú dievčatá, vedia sa časom vypracovať aj ďalej.

Ako sa na otázku výberu školy pozeráte ako matka? Predsa len máte dve deti. Ako vnímajú vašu prácu oni?

Snom môjho jedenásťročného syna je stať sa rušňovodičom. Deti odmalička chodili za mnou do práce. Pred spolužiakmi zas vždy s hrdosťou v hlase hovorili, že ich mama pracuje na železnici a je výpravkyňa. Niekedy sa ma aj spýtajú, či mi nechýba práve táto pozícia výpravkyne.

Rozprávate sa s deťmi doma o vašej práce?

Áno, stále sa má pýtajú, čo som dnes urobila v práci. Budúci školský rok má syn nastúpiť na druhý stupeň ako piatak a už teraz rozmýšľam, čo s ním bude ďalej.

Aké školy podľa vás študenti preferujú? Sú to skôr gymnázia, obchodné akadémie, jazykové školy alebo si zvolia vyučiť sa v nejakom konkrétnom odbore?

Tie deti, ktoré nevedia, čo chcú a myslia si, že na gymnázia a vyššie školy nemajú, tak si takúto školu samozrejme nezvolia. Ale je potrebné, aby si uvedomili, že na učňovkách a priemyslovkách nie je nič zlé, aby nemali pocit, že je to posledná voľba. Je to len iný druh štúdia, ktorý je zameraný viac technickým smerom ako napríklad také gymnázium. Zároveň môžu stále z takýchto škôl študenti pokračovať aj na vysokú školu, toto by ich určite nemalo odradiť.



Prečo by mali podľa vás ísť dnešní žiaci študovať napríklad práve za železničiara? Čo im to môže dať?

Z jednej strany je tam istota práce, ak je zdravotne spôsobilý na výkon profesie, ktorú si vyberie. Možnosť pracovného postupu, ktorý síce môže trvať určitý čas, ale pokým má ten žiak na to, aby sa dostal ďalej, tak sa mu poskytne možnosť. Napríklad aj formou duálneho vzdelávania a praxe, ktorú tam má. Sú tu aj určité finančné benefity a tiež štipendium.

Akí žiaci si podľa vás vyberú profesiu na železnici? Sú to takí, ktorí sa rozhodnú sami?

Na železnicu chodia väčšinou deti, ktoré majú v rodine železničiara. Dnes je to už iná práca ako v čase, keď pracoval na železnici napríklad môj otec, ale stále je to náročné. Máme už techniku prepojenú na počítače, je to v tomto smere jednoduchšie. Zároveň si však myslím, že deti nevedia, čo všetko práca na železnici prináša, neuvažujú nad tým. Práve preto by sme mali viacej o tom rozprávať. Chodiť na školy, oslovovať už ôsmakov a nie iba deviatakov.

Koľko študentov prichádza na prax dnes? Čo hovoria čísla?

Je to malé číslo, je to aj tým, že môžu chodiť aj na iné stanice. Stále je to však malý počet.

Foto: Dano Dida


Vy ste to dotiahli až na generálne riaditeľstvo bez vysokej školy. Veľa ľudí si však myslí, že vysoká škola akoby zákonite zaručila dobrú prácu?

Dnes ani titul pred menom nezaručí to, že si nájdete prácu. Je to o prístupe k práci, ako ju vykonávate a o tom, či ju robíte s radosťou.

Pri tejto profesii ste zostali dlhý čas? Rozhodli by ste sa rovnako aj teraz? Išli by ste robiť opäť to, čo robíte?

Určite áno. Každá práca má aj výhody a nevýhody. Možnosti na železnici nie sú určite minimálne, sú tu benefity a tiež nezostanete stáť na jednom mieste.

Štatistiky hovoria, že iba tretina rodičov žiakov základných škôl oslovených v prieskume s určitosťou vie, na akú strednú školu sa prihlási ich dieťa. Výnimkou sú rodičia, ktorých dieťa je rozhodnuté pre gymnázium. (zdroj: SITCON; Zmapovanie rozhodovacieho procesu rodičov pri výbere strednej školy; 26.5.2017)
Vedeli ste však, že 32% vysokoškolsky vzdelaných ľudí pracuje na stredoškolskej pozícii a až 60% stredoškolských absolventov nepracuje v odbore?


Ak máte doma ôsmaka využite práve kľudné letné obdobie a porozprávajte sa s ním o jeho budúcom povolaní a tým aj o jeho budúcnosti.

www.dualnysystem.sk/zelezniciar.aspx

#MojaPracaMaZmysel #dualnevzdelavanie

Súvisiace články:
Máme poslednú generáciu pekárov? Mladých pekárov je ako šafránu

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac