Čo robiť, keď zistíme, že naše dieťa chodí poza školu?

Školský servis, 5. augusta 2014 10:21

Správa sa vaše dieťa poslednú dobu zvláštne? „Pozor, možno máte doma záškoláka,“ varuje Eva Gajdošová z Fakulty psychológie Paneurópskej vysokej školy.

Ilustračné foto Foto: Pavol Ďurčo/TASR



Bratislava 5. augusta (SkolskyServis.sk) - Záškoláctvo je úmyselné zameškávanie školského vyučovania. Žiak z vlastnej vôle, zväčša bez vedomia rodičov, nechodí do školy. Tieto vymeškané hodiny nie sú ospravedlnené ani rodičmi ani lekármi. Kým v prípade záškoláctva ide skôr o dlhodobejší jav, tzv. blicovanie je krátkodobé, možno niekedy len „blic“ na pár hodín. Záškoláctvo sa objavuje ako na základných, tak aj na stredných školách a počet neospravedlnených hodín z roka na rok rastie. Existujúce štatistiky počtu neospravedlnených vyučovacích hodín na školách poukazujú na skutočne vysoký počet neospravedlnených hodín, najmä na druhom stupni základných škôl, niektorých typoch stredných odborných škôl a u detí zo sociálne slabších rodín. Poznáme úmyselné záškoláctvo alebo blicovanie (napríklad zo strachu pred písomkou, z nenaučenia sa vyučovacej látky, zo strachu pred učiteľom, z dôvodu dohody medzi kamarátmi). Záškoláctvo a blicovanie môžu byť i impulzívne, náhle a nepremyslené (napríklad zo strachu pred neočakávanou písomkou či z dôvodu podľahnutia skupine kamarátov).

Aké sú najčastejšie príčiny záškoláctva:



1. Škola
• nezáujem žiaka o školu a učenie
• strach a úzkosť zo školy
• vyhýbanie sa nepríjemným školským povinnostiam
• vyhýbanie sa neobľúbenému predmetu alebo učiteľovi
• zlý vzťah s učiteľom
• strach pred skúškou, písomkou
• neprispôsobenie sa školskému režimu
• vysoké požiadavky na žiaka
• nespravodlivé hodnotenie žiaka učiteľom
• zlé vzťahy medzi spolužiakmi
• šikanovanie zo strany spolužiakov
• nesprávne pedagogické pôsobenie, napr. zosmiešňovanie žiaka pred triedou
• mimoriadne nadaný žiak, ktorý sa v škole nudí

2. Rodina
• vplyv rodinného prostredia
• ľahostajný postoj rodičov k školskej dochádzke
• prehnaná starostlivosť zo strany rodičov
• vysoké nároky na dieťa zo strany rodičov
• nejednotnosť v rodičovskej výchove
• nadmerné pracovné zaťaženie rodičov
• strach z potrestania rodičmi

3. Žiak
• zdravotné postihnutie žiaka
• poruchy učenia, reči a pod.
• poruchy správania, ADHD
• nevhodné trávenie voľného času (vplyv vrstovníkov, zháňanie peňazí na drogy, chudoba rodiny, prostitúcia, krádeže pod vplyvom vonkajších okolností)
• snaha upútať pozornosť
• náhly impulz
• nepremyslený dôvod

Rady pre rodičov

Rodičia by nemali pri zistení záškoláctva a blicovania svojho dieťaťa stratiť nad sebou kontrolu, a s hnevom, krikom a nebodaj násilím riešiť situáciu. Lepšie je si s dieťaťom sadnúť, pokojne podebatovať, čo sa deje v škole, čo v partii, aké má dieťa momentálne osobné problémy, či nepotrebuje pomoc rodičov. Výhodu majú predovšetkým tí rodičia, ku ktorým majú ich deti dobrý vzťah a s mnohými záležitosťami sa im zdôveria.
Mali by sa pokúsiť zistiť príčiny, ktoré dieťa k vymeškávaniu vyučovania vedú a každodenne si klásť otázky, akým spôsobom trávi dieťa svoj čas a predovšetkým s kým. Jednorazové blicovanie môžu odpustiť resp. po vyjasnení napísať ospravedlnenku, ale písať ospravedlnenky po častom blicovaní, alebo pri dlhšie trvajúcom záškoláctve je výchovne nevhodné. Pri opakovanom alebo dlhodobom vymeškávaní školy by dieťa malo znášať aspoň určité následky. Rodičia sa môžu poradiť aj so školským psychológom a premyslieť si spolu s ním ďalší postup. Spolupráca so školou je vítaná. Voliť by sa mal aj reštrikčný postup, v ktorom ide o použitie trestu, napr. zákaz počítača, internetu, ísť von s kamarátmi alebo finančný postih. Voliť tresty je však veľmi individuálne. U niektorých mladých ľudí trest vôbec nepomáha riešiť tento výchovný problém, trest u nich vyvoláva protiakciu, odchod z domu, túlanie sa, mlčanie, tvrdohlavosť, pasívny alebo aktívny odpor. Blicovanie dieťaťa na prvom stupni základnej školy má zvyčajne vážny dôvod, ktorý upozorňuje na skutočne naliehavý problém v škole alebo v rodine, a to treba urýchlene riešiť.

Rada na záver

Najdôležitejšie je rozprávanie sa s dieťaťom, vytvorenie vzťahu založenom na dôvere, ale aj istá ústretovosť, kedy jednorazové blicnutie pochopíme a ospravedlníme. Pravdaže, ako vždy, treba k záškolákovi pristupovať individuálne – čo je u jedného dieťaťa vážnym prečinom, u iného dieťaťa má vážny dôvod, napr. smrť v rodine. Nesmierne potrebné je vyjasnenie, vysvetlenie, či úprimný rozhovor s dieťaťom.


Najčítanejšie Školstvo

Téma TASR