Rezort pripravuje zásadné zmeny, ktoré rozhodnú o vývoji školstva

TASR, 29. mája 2014 19:05

Správa o stave školstva a systémových rokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja bola predložená vláde, prerokovala ju Národná rada SR, ako aj Hospodárska a sociálna rada.

Bratislava 29. mája (TASR) - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) pripravuje zásadné zmeny, ktoré rozhodnú o dlhodobom vývoji slovenského školstva. Na 25. sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktorý sa konal v týchto dňoch v Bratislave, to vyhlásil (28.5.) minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD).
Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušan Čaplovič Foto: Štefan Puškáš/TASR



Dodal, že Správa o stave školstva a systémových rokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja bola predložená vláde, prerokovala ju Národná rada SR, ako aj Hospodárska a sociálna rada. Prešla verejnou diskusiou, vrátane pripomienkovania ZMOS. Ministerstvo školstva následne prikročilo k príprave návrhu zásad komplexnej úpravy legislatívy.

"Prvým krokom bude diskusia o navrhovaných zmenách so strategickými partnermi a externými odbornými poradnými a partnerskými subjektmi ministerstva, akými je školská štvorpartita a Rada pre systémové zmeny," uviedol Čaplovič. "Viem, že v mnohých oblastiach tak ministerstvo, ako aj ZMOS, odborári a profesiové zväzy v oblasti školstva musia nájsť konsenzus. Ale ak to neurobíme, školstvo bude čoraz viac upadať a strácať na kvalite," zdôraznil. Táto diskusia by podľa neho mala prebehnúť ešte pred letnými prázdninami, aby sa na nej mohli zúčastniť profesiové zväzy jednotlivých učiteľských organizácií. "Počas letných prázdnin bude na základe upravených zásad pripravený návrh paragrafového znenia, ktorý bude na jeseň predložený do štandardného pripomienkového konania. Cieľom je, aby ešte v roku 2014 mohli byť zákony predložené na rokovanie vlády a na posledné tohoročné rokovanie parlamentu. Účinnosť zákonov sa predpokladá od 1. septembra 2015," zhrnul minister.

Konštatoval, že veľké zmeny súvisiace s decentralizáciou verejnej správy, najmä zaangažovanie obcí a miest do procesu vzdelávania ako zriaďovateľov škôl, spolu so zmenou financovania škôl na žiaka, pomohli zastaviť zadlžovanie škôl. "Kombinácia týchto dvoch opatrení prakticky zastavila tvorbu dlhov, ktorá bola každoročným problémom tak, ako je to ešte aj dnes napríklad v oblasti zdravotníctva," povedal Čaplovič s tým, že ani tieto kroky však neboli všeliekom na problémy školstva.

"Táto legislatíva splnila svoju historickú úlohu, nevyriešila však všetky problémy a niektoré nové aj priniesla. Najzreteľnejším problémom je znižovanie kvality vzdelávania v boji značnej časti škôl o žiakov. Takýto jav sa zvykne nazývať súťaž smerom nadol," povedal.

Naznačil, že pripravované zmeny by sa mali týkať štandardizácie škôl a dotknú sa aj financovania súkromných subjektov. "Súkromné školy, okrem cirkevných a firemných škôl, budú financované iným spôsobom. Niečo podobné, ako je to v Českej republike. Nemôžeme už pokračovať tak, aby nebola medzi školami rovnoprávnosť," vyhlásil minister s tým, že niektoré súkromné školy čerpajú z verejných zdrojov rovnako ako verejné, pritom ich využitie nie je pod dostatočnou kontrolou. "Nevydávajú žiadnu správu o svojej činnosti, hoci peniaze z verejných zdrojov tam idú rovnako, ako aj do verejných škôl," vysvetlil. Na margo problémov malých obcí so školskými autobusmi šéf rezortu školstva naznačil, že pripravovaná legislatíva by mala riešiť aj túto otázku.

"Ústredným problémom regionálneho školstva sú platy, osobitne platy učiteľov. O objektívnosti tohto problému hovoria medzinárodné porovnania, kde sa Slovensko trvalo pohybuje na posledných miestach medzi krajinami OECD a Európskej únie," upozornil Čaplovič. "Moja zásadná požiadavka, aby v roku 2016 bol priemerný plat učiteľa v základnom a strednom školstve v prenesených kompetenciách na úrovni 1,2 násobku platu v národnom hospodárstve hovorí jasne o mojom postoji aj postoji vlády Roberta Fica," vyhlásil Čaplovič. Dodal, že po dlhšom období stagnácie dokázal aktuálny vládny kabinet urobiť v tejto oblasti prvé kroky už v roku 2013.

Téma TASR