Slovenčina žije aj v metropole EÚ - vďaka systému Európskych škôl

TASR, 21. februára 2018 10:30

Slovenské deti v Bruseli radi rozprávajú po slovensky, kde boli a čo zažili.

Brusel 21. februára (TASR) - Slovenský jazyk žije aj v Bruseli, kde deti slovenských úradníkov z inštitúcií EÚ a deti slovenských diplomatov majú šancu vzdelávať sa v materčine v rámci systému Európskych škôl (EŠ). Uviedla to pre TASR učiteľka slovenčiny Katarína Hricová z Európskej školy III v bruselskej mestskej časti Ixelles.
Tohtoročnú Nobelovu cenu za mier udelil Nobelov výbor nórskeho parlamentu Európskej únii v piatok 12. októbra 2012. Na snímke z 9. mája 2011 je sídlo Európskej komisie v Bruseli Foto: TASR/AP

Európske školy, ktoré boli postupne zriaďované od roku 1953 pre deti euroúradníkov a zamestnancov diplomatických misií, fungujú v šiestich členských štátoch EÚ. V súčasnosti ide o systém 13 škôl.

Ministerstvo školstva SR uvádza, že na Európske školy bolo vyslaných 11 učiteľov slovenského jazyka a literatúry a aj niektorých ďalších predmetov vyučovaných v angličtine či francúzštine.

Slovenčina ako materinský jazyk sa učí na dvoch európskych školách v Bruseli a v EŠ II v Luxemburgu. Najmenší počet žiakov, ktorí majú hodiny slovenčiny, je v EŠ vo Varese na severe Talianska. Ďalší učitelia pôsobia v EŠ v Alicante, Bruseli a vo Frankfurte nad Mohanom.

Katarína Hricová, ktorá vyštudovala slovenský a anglický jazyk na Slovensku, je v Bruseli už tretí rok. Učí slovenčinu na druhom stupni a spolu s Beatrice Bartušovou sa venuje deťom vo veku 12-18 rokov vrátane prípravy na maturitu zo slovenčiny.

Slovenčinu učí Hricová ako prvý, čiže materinský jazyk. Učí tie deti, ktorých rodičia - alebo jeden z rodičov, keďže v Bruseli je veľa národnostne zmiešaných párov - sa rozhodli pre slovenčinu ako materinský jazyk. Jazyky ako angličtina, francúzština či nemčina majú potom tieto slovenské deti v škole ako druhý jazyk.

"Nemám veľký počet detí v triede, ale vidím, že ich slovenčina baví," opísala situáciu. Štyri až osem detí v jednom ročníku - celkovo 34 detí - má podľa nej aj svoje výhody: lepšie sa poznajú, môže sa im viac venovať a dobrý je aj kontakt s ich rodičmi.

Viac slovenských detí na EŠ 3 je v dvojročnom predprimárnom vzdelávaní a päťročnom primárnom vzdelávaní (od štyroch do 11 rokov). Učiteľka Natália Čupáková spresnila, že v tomto školskom roku je v materskej škole 20 detí a na prvom stupni 68 žiakov.

Pod tlakom vedenia Európskych škôl vznikla v Bruseli už aj slovenská národnostná sekcia - na EŠ I v Uccle/Berkendael -, zatiaľ však iba na úrovni škôlky a prvého ročníka prvého stupňa. Pôsobia tam dve učiteľky vyslané zo Slovenska.

Žiakov učí podľa upravených učebných osnov zo Slovenska pre 6., 7. a 8. ročník, ktoré vypracúva školská inšpektorka spolu s ministerstvom školstva. Maturita zo slovenčiny na EŠ je uznaná aj na Slovensku a žiaci, ktorých rodičia sa po pobyte v Bruseli vrátia do rodnej krajiny, nemusia robiť rozdielové skúšky zo slovenčiny.

Slovenské deti v Bruseli radi rozprávajú po slovensky, kde boli a čo zažili, prezradila o žiakoch Hricová - zároveň však u nich cítiť, že materinský jazyk na škole používajú len na hodinách slovenčiny.

"Nemajú radi gramatiku. Slovenská gramatika je náročná. Veľakrát majú problémy s diakritickými a interpunkčnými znamienkami. Občas majú problémy vyjadriť svoje myšlienky plynulo. Ich slohové prejavy sú ťažkopádnejšie, slovosled je poznačený iným jazykom, v ktorom sa učia ostatné predmety," skonštatovala. U starších žiakov však vidí vyšší záujem o literatúru a vníma, že majú oveľa lepšiu analýzu textov než ich rovesníci na slovenských školách.

Každá Európska škola má tri povinné jazykové sekcie - angličtinu, francúzštinu a nemčinu. Do nich sú rozdelené aj deti slovenských rodičov.

Podľa Hricovej slovenskí zamestnanci euroinštitúcií oceňujú, že ich deti majú možnosť oficiálne rozvíjať svoj materinský jazyk, aj keď žijú v prevažne frankofónnom prostredí. Sú však i Slováci, ktorí sa tu rozhodli usadiť natrvalo a svojim deťom ako prvý jazyk určili francúzštinu alebo angličtinu. Čo znamená, že už nemajú hodiny slovenčiny. Podľa Hricovej to školský systém povoľuje a škola musí rešpektovať rozhodnutie rodičov.



Téma TASR