Podľa opozície sa v roku 2018 v školstve nepodarilo viacero vecí

TASR, 7. januára 2019 13:44

Podľa opozičných poslancov Národnej rady (NR) SR Branislava Gröhlinga (SaS) a Veroniky Remišovej (OĽaNO) sa v roku 2018 v oblasti školstva nepodarilo viacero vecí.

Ilustračné foto Foto: TASR/František Iván


Bratislava 7. januára (TASR) - Podľa opozičných poslancov Národnej rady (NR) SR Branislava Gröhlinga (SaS) a Veroniky Remišovej (OĽaNO) sa v roku 2018 v oblasti školstva nepodarilo viacero vecí. Za problematický obaja pre TASR označili najmä nevyriešený problém s eurofondami či situáciu medzi rezortom školstva a Slovenskou akadémiou vied.

"Čo sa týka jedného z najväčších eurofondových škandálov, kvôli ktorému je ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) na svojej stoličke, škandál stále nie je vyriešený. Ministerka verejnosť dlho zavádzala, že škandál rieši. Neriešila, len bremeno preniesla z eurofondov na občanov Slovenska," povedala Remišová s tým, že viac ako polovicu pochybných zmlúv v hodnote 180 miliónov eur sa stále nepodarilo zrušiť.

Remišová za ďalší problém v školstve v roku 2018 označila "boj ministerky proti osemročným gymnáziám". Podľa Gröhlinga mohla Lubyová začať riešiť závažné problémy školstva, ako sú podľa neho napríklad otvorený trh s učebnicami, zjednotenie financovania a kompetencií v školstve či platy učiteľov.

Podľa Gröhlinga mohla Lubyová zrušiť zbytočné organizácie v školstve. "Rezort školstva ich má až 17, ale ich výsledky v školstve nevidieť. Navyše odčerpávajú množstvo financií z rozpočtu aj z eurofondov. Viaceré organizácie by sa mohli zlúčiť so Štátnym pedagogickým ústavom, ako napríklad Metodicko-pedagogické centrum. Rovnako by sa mohli zlúčiť Agentúra na podporu výskumu a vývoja a Výskumná agentúra," vymenoval.

Problém, ktorý ostáva podľa Gröhlinga neriešený, sú platy učiteľov. "Celoslovensky sú stále pod úrovňou priemerného platu vysokoškolsky vzdelaného človeka a regionálne najmä na západe práve nízke platy spôsobujú, že je ťažké do školstva dostať schopných ľudí," povedal s tým, že podľa neho by sa platy nemali dvíhať pomaly po malých percentách, ale mali by sa zvýšiť skokovo. "Základný plat učiteľa by mal stúpnuť na úroveň priemernej mzdy. Taký plat by bol zaujímavejší pre mladých ľudí, ktorých potrebujeme a zároveň by odstránil problémy s kreditovým príplatkom," uzavrel Gröhling.



Téma TASR