Janka Danišová z Bánoviec dostala Krištáľové krídlo za filantropiu

Mária Škultétyová, 9. februára 2019 6:45

V rozhovore nám povie, čo robí „profesionálna vnučka“.

Bánovce nad Bebravou 9. februára (SkolskyServis.sk) - Janka je výnimočná mladá žena. Žena s dobrým srdcom, milým zjavom, úsmevom a pekným slovom. To všetko akoby ju predurčilo na netradičné, ale krásne povolanie. Je profesionálna vnučka.

Na snímke laureáti Krištáľového krídla za rok 2018 - zľava Miroslav Dvorský, Ján Ťapák, Miloslav Čurilla, Michal Hulman, Etela Farkašová, Kristína Križanová, Jana Danišová, Zuzana Rehák Štefečeková, Roman Patkoló, Tomáš Brngál a zástupkyňa hudobnej skupiny IMT Smile - pózujú na spoločnej fotografii počas galavečera Krištáľové krídlo 2018 v priestoroch opery Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave 27. januára 2019. FOTO TASR - Pavel Neubauer Foto: TASR


Trošku si zazlievam, že aj keď som o jej ľudomilnej práci vedela, nepísala som o nej, hoci o takýchto ľuďoch píšem rada. A ona si zaslúži, aby sme ju poznali. Nie iba preto, že je čerstvou laureátkou Krištáľového krídla 2018. Hoci, na druhej strane sa priznám, že práve to ma podnietilo k rozhovoru s ňou. Ale tým hlavným dôvodom je jej práca so seniormi. Lebo je vzácne a veľmi cenné, keď človek vidí človeka. Obzvlášť dnes, keď pociťujeme, že starší ľudia sa stávajú príťažou. Keď neraz zomierajú sami a zabudnutí. Keď mladá slečna v partii kamarátov povie: „Babku dáme preč, smrdí ako staré kvetiny vo váze. “

Ja som mala dve krásne babičky. Jedna ma kolísala a vyrastala som jej kolenách. Druhá, rozprávková, rozprávala mi rozprávky a povedačky. Prvá dožila svoj život u staršieho syna na dolniakoch, rozprávková u najmladšej dcéry v meste. Kým bývala v domčeku v susednej dedine, ako malé dievča som k nej chodila s obedom a buchtami v košíčku. A v nedeľu z kostola som ju vždy za ruku priviedla k nám. Dnes, keď už sama som babkou, poznám hodnotu vzťahu starých rodičov a vnúčat. Viem si predstaviť starších ľudí, ktorí spoza záclony vykúkajú, kedy pred domom zastaví auto. Viem si to veľmi živo predstaviť. Ale viem sa vžiť aj do pocitov ľudí, ktorí sedia v kútiku svojej samoty a ticho plačú do dlaní. Nevykúkajú. Nevyčkávajú. Nemajú na koho. Aj na takýchto ľudí myslela Janka so svojím projektom Vnučka.

O práci „adoptívnej vnučky“ viac už v rozhovore s Jankou Danišovou.

a snímke Jana Danišová, zakladateľka sociálneho projektu vnucka.sk, ktorý vytvára rodinu pre osamelých seniorov, si preberá ocenenie v kategórii filantropia počas galavečera Krištáľové krídlo za rok 2018 v priestoroch opery Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave 27. januára 2019. FOTO TASR - Pavel Neubauer Foto: TASR

1.Najskôr krátka vizitka

Mám 32 rokov, milujem pobyt v prírode, bicykel, turistiku a cestovanie. Vyštudovala som Vysokú školu manažmentu City university v Trenčíne, odbor znalostný manažment. Hoci som študovala ekonomický smer, môj život ma jednoznačne nasmeroval na sociálnu sféru. A to aj vďaka ľuďom, ktorí mi prišli do života a ktorí ma inšpirovali, vrátane mojej vlastnej babičky Anky. Veľa inšpirácie mi dal aj polročný študijný pobyt v USA, kde ma zaujala úplne iná forma sociálnej politiky, akú poznáme v našich končinách.

2.Nedávno ste boli za svoju prácu ocenená Krištáľovým krídlom. Aký to bol pocit? Na čo všetko ste v tej chvíli mysleli na pódiu?

Keď som začula svoje meno, myslela som, že to je sen. Nádherný večer, ktorý moje vnútro a srdce rozvibroval do takej miery, že vonkajší svet na chvíľu prestal existovať a ja som sa ponorila do svojho vnútra.
Nedefinovateľným spôsobom som vnímala tú krásu, dobrotu a všeobjímajúcu lásku... A cítila som podporu a vďaku za babičky, deduškov. Vidieť vlastné meno pri osobnostiach našej krajiny, ako bol napr. v roku 2011 ocenený rovnakou cenou súčasný prezident Andrej Kiska, či rok predtým pán Gabriel Csollár - predseda predstavenstva COOP Jednota, je pre mňa neopísateľný pocit úcty, rešpektu a morálneho záväzku.

3.Niekde som čítala, že mladá mamička našla svojim deťom babičku, lebo vlastnú nemali. Navštevovali ju a vybudovali si krásny vzťah. Čo vás viedlo k tomu, že ste sa stali profesionálnou vnučkou?

Ako som už spomenula, inšpirovala ma hlavne moja vlastná babička Anka, s ktorou som v minulosti začala navštevovať jej rovesníčky, ktoré žili osamelo. Nemôžem nespomenúť ani prvého adoptovaného dedka Tibora, ktorý, žiaľ, už nie je medzi nami a ktorý miloval prácu so zemou. Celé dni som trávila s ním na záhradke u mojej babky a rozprávala sa popri jeho záľube o živote. Bol mi priam ako vlastný deduško a ja jeho vnučka. Dodnes sa rada pozerám na stromy, ktoré zasadil, rastlinky, ktorým sa venoval a cítim jeho prítomnosť práve v týchto chvíľach. Aj vďaka nemu som sa rozhodla urobiť pre seniorov niečo veľké a trvalé, pretože dedko Tibor žil v klasickom sídliskovom byte ako osamelý senior. Som rada, že moja babička mu umožnila realizovať jeho záľubu zveľaďovania zeme, v tej dobe sme mali široko-ďaleko najkrajšiu záhradku za domom .

4. V čom spočíva práca profesionálnej vnučky?

Ako povedala babka Anka, niekedy stačí prítomnosť človeka. Trávime spolu čas podľa predstáv seniora tak, aby bol pre neho príjemný a obohacujúci. Navštevujeme kultúrne podujatia ako Babka / Dedko s vnučkou, ideme na prechádzku, prelistujeme fotografie, vypočujem si rada životné príbehy. Boli sme spolu na hríboch v lese, navštívili sme múzeum, výstavu obrazov, dokonca som už bola aj na rybačke a podarilo sa mi viackrát zorganizovať okrášľujúci deň pre babičky, kedy prišli zástupkyne svetovej známej značky Mary Kay a venovali sa mojim seniorkám. Proste, všetko tak, akoby s babičkou a deduškom bola v daný čas vlastná vnučka.

5. Koľko „adoptívnych“ starých rodičov máte, koľko rokov má najstarší z nich?

Počet sa stále mení a dá sa povedať, že narastá. Aktuálne je to dvadsaťšesť babičiek a traja deduškovia. Na diaľku cez moderné komunikačné technológie som v kontakte s babičkou z Košíc, ktorá má 87 rokov a aktívne pracuje s facebookom. So svojím životným entuziazmom a energiou, ktorú dáva do každého nového dňa, je pre mnohých seniorov inšpiráciou.

6. Ako vyzerá váš pracovný deň?

Nenazvala by som to pracovným dňom. Moju činnosť zastrešuje občianske združenie, ktoré som založila. So seniormi máme voľný vzťah návštev, v podstate nemáme žiadne pevné pravidlá ani harmonogramy, kontaktujeme sa podľa nálady, potreby ako v klasickom vzťahu babka / dedko / vnučka.

7. Pracujete sama, alebo máte nejakých spolupracovníkov?

V projekte pre osamelých seniorov so mnou pôsobí aj ďalšia spoluzakladateľka Nicole Mokráňová, ktorá mi poskytuje pomoc v rôznych iných záležitostiach, ktoré však nie je navonok vidno. Taktiež mi je oporou môj partner, ktorý sa stará o technické a iné potrebné záležitosti, bez ktorých by projekt nemohol existovať. Zvonku nás oslovujú aj záujemkyne o prácu vnučky, takže možno už v krátkej budúcnosti nás bude pôsobiť viac.

8. Je táto pomoc seniorom bezplatná?

Pomoc je zásadne BEZPLATNÁ. Veď ktorá vnučka by si zobrala peniaze za to, že navštívi babičku alebo deduška ? Financovanie projektu riešime cez 2% z dane, darov nadácií, fyzických či právnických osôb, či už priamo na náš účet občianskeho združenia, alebo cez rôzne grantové programy. Všetky formy a možnosti podpory sú na našej webstránke priamo tu : http://www.vnucka.sk/index.php/podpora/

9. Odkiaľ sa dozviete, kto vás potrebuje?

Väčšinou ma kontaktujú deti seniorov, alebo, v prípade, že už nemajú rodinu, ich známi, kamaráti alebo domov pre seniorov. No a cez internet, mnohí dnešní seniori majú sociálne siete a internet akoby náhradu za kontakt so svetom. Pomáha im to zvládať šedý deň, ak sú aj takto v kontakte s okolím.

10. Stretávate sa aj s prípadmi, keď seniori majú príbuzných, ktorí o nich nestoja?

Žiaľ, áno, mám aj také prípady, že senior alebo seniorka má žijúcu rodinu, ktorá sa nezaujíma. Títo ľudia veľmi trpia, lebo si to v plnej miere uvedomujú. Do rodinných vzťahov a väzieb však nevstupujem ani ich z etických dôvodov nijako neriešim. Snažím sa tráviť čas so seniorom tak, aby nebol osamelý a aby jeho život mal zmysel. Stalo sa mi, že po niekoľkých mesiacoch môjho kontaktovania sa so seniorkou, prejavila rodina záujem o častejšie návštevy svojho blízkeho. Nech už boli dôvody akékoľvek, rozhodne to seniorku potešilo a našla opäť svoju rodinu. A o to vlastne ide. Mať svoju rodinu.

11. Pôsobíte iba v Bánovciach?

Aj v okolitých mestách, okresoch, záujem je z celého Slovenska aj zo susednej ČR. Všetko záleží od času a financií, ktoré máme k dispozícii. Nedá sa ísť napríklad každý týždeň na druhý koniec krajiny, musíme to citlivo balansovať, aby sme boli potešením pre čo najviac osamelých seniorov.

12. Prináša vám táto práca radosť a uspokojenie? Čo je na nej najkrajšie?

Táto činnosť ma priam napĺňa, pretože dávam iným, bezbranným a opusteným ľuďom to najcennejšie, čo môžem dať, a to kus svojho života. Pretože čas strávený s iným človekom sa nedá vrátiť ani kúpiť za žiadne peniaze. Pomoc jednému človeku je pomocou celému ľudstvu.

13. Aké máte plány do budúcnosti?

Snažíme sa v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny zakomponovať takúto činnosť do sociálneho systému starostlivosti o seniorov, čo však vyžaduje dlhodobú činnosť, zmenu legislatívy a ďalšie náročné činnosti, ktoré majú vplyv na pozitívny výsledok. Snáď sa nám to jedného dňa podarí. Taktiež hľadáme spoľahlivých partnerov z radov bánk, veľkých firiem, nadácií, ale aj jednotlivcov na vzájomnú výhodnú spoluprácu participácie na projekte, aby bol stabilne finančne podporovaný. Za to ponúkame možnosť byť súčasťou prestížneho, spoločensky oceneného projektu.

Informácie o tomto jedinečnom projekte www.vnucka.sk






Najčítanejšie Školstvo

Téma TASR