Banícka akadémia v Banskej Štiavnici má 250 rokov

TASR, 13. decembra 2012 8:00

Rozhodnutie Márie Terézie pochádza z 13. decembra 1762.

Na archívnej snímke z 13. mája 1964 v Banskej Štiavnici prvá vysoká škola banícka na svete, Banícka akadémia, z ktorej je teraz Stredná priemyselná škola chemická. Foto: František Kocian/TASR
Viedeň/Bratislava 13. decembra (TASR) - Cisárovná Mária Terézia vydala pred 250 rokmi rozhodnutie o zriadení Baníckej akadémie (Bergakademie) v Banskej Štiavnici.
Rozhodnutie Márie Terézie pochádza z 13. decembra 1762. Uvádza sa v ňom, že Banská Štiavnica bola komisiou uznaná za najvhodnejšie mesto, kde bude mať škola všetky podmienky na rozvíjanie svojej činnosti. Pôvodné rozhodnutie o umiestnení školy v Prahe skúsená žena a matka zmenila, pretože prostredie Prahy by podľa nej študentov príliš rozptyľovalo množstvom ponúkanej zábavy.

V uhorskom banskom meste boli poruke banské, stupové, hutnícke, pohonné a skúšobné zariadenia a popri nich aj ohňové, vodné a vzduchové stroje, štangenkunsty (čerpacie zariadenia s kývavým pákovým prevodom). Na týchto zariadeniach môže profesor predvádzať svoje teoretické prednášky a poslucháči si môžu najrýchlejšie overiť svoje teoretické poznatky, uvádzalo sa v správe Komisie na zriadenie vysokej školy.
Na archívnej snímke z 13. mája 1964 v Banskej Štiavnici prvá vysoká škola banícka na svete, Banícka akadémia, z ktorej je teraz Stredná priemyselná škola chemická. Foto: František Kocian/TASR

Ako prvá bola 13. júna 1763 založená katedra chémie a mineralógie. Jej prvým profesorom sa stal Mikuláš Jacquin, rodák z holandského Leydenu. Prednášať začal začiatkom septembra 1764. Prednášky navštevovalo 40 záujemcov o banské štúdium. Druhá katedra bola zriadená v roku 1765, zabezpečovala výuku v odbore mechanika a hydraulika. Prvým profesorom tejto katedry sa stal Mikuláš Poda. V roku 1770 pribudla tretia katedra, banské umenie a banské právo a škola dostala názov Banícka akadémia. Za prvého profesora tejto katedry bol menovaný Christoph Traugott Delius.
Poslucháčom Baníckej akadémie sa mohol stať uchádzač, ktorý dovŕšil 18 rokov, absolvoval aspoň gymnázium a jednoročnú, od roku 1797 dvojročnú prax. Prax bola potrebná aj vtedy, ak išlo o absolventa univerzity. Školské a laboratórne potreby a pomôcky dostali poslucháči zdarma, neplatilo sa ani za prednášky. Po skončení trojročného štúdia nasledovala ročná prax v baniach, hutách alebo v mincovni. Na akadémii bol zavedený presný skúšobný systém a vyhotovovali sa klasifikačné výkazy. Počas praxe na konci štúdia museli študenti vypracovať písomné práce. Udelenie absolutória bolo viazané na splnenie praktickej úlohy priamo vo výrobe.
Na archívnej snímke z 25. augusta 1964 v Banskej Štiavnici slávnostný akt odhalenia pamätnej dosky predsedom MSNV v Banskej Štiavnici Miroslavom Kováčikom na prvej vysokej škole baníckej na svete, Baníckej akadémii, z ktorej je teraz Stredná priemyselná škola chemická Foto: František Kocian/TASR

Profesor Delius vypracoval učebnicu Úvod do baníckeho umenia, ktorá bola preložená aj do francúzštiny a nemčiny a používali ju až do druhej polovice 19. storočia, pretože prevyšovala všetky dovtedy napísané príručky. Význam Baníckej akadémie presahoval hranice bývalej monarchie. Jej profesori nadväzovali vedecké kontakty s odborníkmi v zahraničí a svojimi technickými objavmi dokumentovali vysokú úroveň slovenského baníctva a rozvoj všetkých vedeckých disciplín. Výsledky ich výskumov alebo správy o nich boli publikované nielen v odborných časopisoch habsburskej ríše, ale aj v zahraničných časopisoch.
250. výročie založenia Baníckej akadémie, ktorá bola prvou školou svojho druhu na svete, oslávila Banská Štiavnica v októbri 2012.

zdroje: www.geoclub.sk, www.banskastiavnica.sk

Téma TASR