Pri celoročnom letnom čase sa môže posunúť aj začiatok vyučovania

TASR, 20. novembra 2018 14:15

Povedala to poslankyňa EP Anna Záborská z Kresťanskodemokratického hnutia.

Bratislava 20. novembra (TASR) - Európsky parlament (EP) zrejme ešte do konca svojho volebného obdobia rozhodne, či sa zruší každoročné striedanie letného a stredoeurópskeho času. Potom by malo nasledovať dvojročné prechodné obdobie, počas ktorého sa budú musieť členské štáty EÚ dohodnúť, ku ktorému času sa priklonia. A ak by sa priklonili k času letnému, bude to príležitosť otvoriť otázku, či majú deti chodiť do školy aj naďalej na ôsmu, alebo by sa vyučovanie mohlo začať neskôr. V prvom vydaní relácie Tablet.TV s názvom Pohľad na oblohu to povedala poslankyňa EP Anna Záborská z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH).
Ilustračné foto Foto: Radovan Stoklasa/TASR

Záborská bola členkou pracovnej skupiny EP, ktorá presadila odporúčanie, aby sa Európska komisia (EK) zaoberala témou striedania času a aby dala vyhotoviť odbornú štúdiu, podľa ktorej by sa prijalo riešenie.

"To bol jediný konsenzus, ktorý sme boli schopní dosiahnuť, teda že sa to nechá na rozhodnutie Európskej komisie. Teraz EK pripravila legislatívnu normu. Tá prišla do Európskeho parlamentu a bude sa o nej hlasovať," povedala europoslankyňa.

Podľa jej názoru však bol trochu alibizmus od EK, nechať na jednotlivé členské štáty otázku, k akému času sa priklonia. "V rezolúcii sme žiadali, aby EK na základe štúdie odporučila, aký čas má byť v celej Únii. A toto EK neurobila," uviedla Záborská.

"Fakt je, že 80 percentám ľudí striedanie času neprekáža, rýchlo si na to zvyknú, ale 20 percent ľudí s tým má problémy. Majú problémy s koncentráciou, majú zdravotné problémy týkajúce sa srdcových záležitostí, nervozity, depresie. Je dokázané, že deťom v škole, najmä keď sa mení čas na jar, trvá niekoľko týždňov, kým si zvyknú, že musia vstávať skôr. Sú nepozorné, roztekané a v škole sa im darí horšie. Toto je tých 20 percent, ktorých nie je šťastných kvôli tomu, že sa mení čas," vysvetlila europoslankyňa.

Pokiaľ by sa konalo referendum, podľa nej by zvíťazila väčšina, ktorej striedanie času neprekáža. Preto EK využila inštitút verejnej konzultácie, do ktorej sa zapojili najmä ľudia, ktorí so striedaním času problémy majú. V internetovom hlasovaní svoj postoj vyjadrilo 4,6 milióna občanov, pričom 80 percent z nich sa vyslovilo proti striedaniu času. Aj keď Záborská pripúšťa, že to nie je reprezentatívna vzorka, nebolo určené žiadne kvórum a hlasovať mohol každý.

Navyše v EÚ existuje legislatíva, ktorá hovorí o tzv. Európskej občianskej iniciatíve. Na jej základe môžu občania žiadať zmenu zákonov i predpisov, pokiaľ ich upravuje celá EÚ a nie jednotlivé členské krajiny. Na to, aby sa tým EK začala zaoberať, stačí milión podpisov zo štvrtiny členských štátov.

Otvorená ostáva otázka, či sa Slovensko prikloní k letnému alebo k stredoeurópskemu času, a tiež, či sa nájde zhoda v rámci EÚ. Najjednoduchšie by podľa europoslankyne bolo zrušiť letný čas, ktorý sa v Európe umelo zaviedol – v bývalom Československu napríklad v roku 1979. Odborníci tiež tvrdia, že na človeka má ranné svetlo priaznivý účinok, a to dokonca aj vtedy, keď spí.

Ťažisko ľudských aktivít sa však posunulo z ranných hodín do večerných, preto mnohým viac vyhovuje letný čas. Vďaka nemu je na Slovensku takmer pol roka slnečné svetlo aj po 19. hodine. Zástancami tohto riešenia sú najmä mladší ľudia, ktorí celoročný "zimný" čas pred rokom 1979 nezažili. Negatívom tohto riešenia by bol fakt, že by tri mesiace, od polovice novembra do polovice februára, vychádzalo ráno slnko až po 8. hodine, teda by väčšina detí cestovala do školy za tmy.

Legislatívna zmena v otázke času by tak bola podľa Záborskej príležitosťou zamyslieť sa nad tým, či by sa deťom v školách nemalo posunúť školské vyučovanie na neskôr.

"Myslím si, že by sa táto diskusia mala začať. My sme ešte zostali v časoch, ako keď som chodila do školy na 7.20 h, potom sa to posunulo na 8. hodinu, ale v Belgicku chodia deti do školy až na pol deviatu, niekde dokonca až na deviatu. Hlavne, ak sa v legislatíve uzákoní celoročný letný čas, tak by sme o tom mali začať diskutovať," povedala Záborská.

Pokiaľ ide o riešenie, ktoré sa napokon prijme, ostáva optimistkou. "Pevne verím, že dohody budú pozitívne, už sme sa v Únii dohodli na oveľa ťažších veciach, ako na jednotnom čase podľa pásiem. Dôležité je jedno – aj keď to bude jednotné v celej Európskej únii, vždy bude časť ľudí, ktorá bude nespokojná. Ide teda o to, aby si to títo ľudia neodniesli ako krivdu, s ktorou budú žiť," dodala europoslankyňa.







Téma TASR