Môj drogový príbeh

sandra, 28. februára 2014 20:56

Keď budem dospelá, na detstvo spomínať nechcem.

Ilustračné foto Foto: TASR/Dušan Hein


Bratislava 28. februára (SkolskyServis.sk) - Volám sa Sandra. Som ôsmačka.

Môj príbeh začína v období, keď som bola ešte celkom malá. Poznamenal celú moju rodinu, vlastne, doteraz nám do života táto „drogová skúsenosť“ zasahuje, aj keď to už nie je také ako v tom období, ktoré chcem opísať.

S drogami som sa stretla tak, že moji rodičia ich predávali. Neskôr ich však i oni sami začali brať. Naša rodina sa začala pomaly meniť na niečo, čo neželám nikomu na tomto svete. Sme deviati súrodenci, ja som najmladšia. Otec kvôli tomu začal biť mamu. Pamätám si ako ma to bolelo, keď som to videla, ale nemohla som nič robiť, len som sa strašne bála. Rodičov za to čo robili zatvárali, nie raz, viackrát, opakovalo sa to a my sme preto skutočne trpeli. Keď ich zatvorili po prvý krát, tak si nás zobrala babka a dedko.

Zo začiatku bolo všetko super, naše detstvo u babky a dedka bolo veľmi pekné. Ale len dovtedy, pokiaľ to nezačali brať i moji najstarší súrodenci. Keď maminu zatvorili do väzenia, otec si našiel priateľku, žili spolu veľmi dlho. O mojich starších súrodencov sa starala ocinova mamina. Starala?! Ak sa to dá vôbec tak nazvať, pretože ich trestala napríklad tak, že ich zamkýnala v kúpeľni, ak nerobili to, čo si oni želali, trestala ich i takým spôsobom, ktorý ani nechcem popisovať. Táto spomienka ma stále bolí. Moje staršie sestry museli upratovať ich domácnosť, akoby boli slúžkami.

Otec bol tiež veľmi hrubý i k nám deťom a neskôr i k maminke, keď sa vrátila z väzenia.

Drogy chodili kupovať do Bratislavy a potom ich predávali. Neskôr predával drogy aj dedko, mamin otec. Dedka tiež vyšetrovala polícia, odpočúvali mu mobil. Jedného dňa ho prichytili priamo pri čine, mal to pri sebe. Zatvorili ho do väzenia, tam dedko na druhý deň po zatvorení zomrel. Mal 65 rokov. Ja si ho pamätám ako starostlivého a dobrého dedka. Po jeho smrti šlo už všetko v našom živote „dolu vodou“. Rodičia už nemali žiadne peniaze. Všetko sa prevalilo, otca i mamu zatvorili, mamu pustili po desiatich dňoch, otca po štyroch rokoch.

Naše detstvo?! Neviem, či chcem naň, keď budem dospelá, vôbec spomínať. Ocino sa vrátil z väzenia pred tromi rokmi. Teraz žijú spolu s maminou a súrodencami, ktorí sú v podstate už dospelí a majú svoje vlastné životy. Stretávame sa ako rodina. Ja žijem u babky.

Môj príbeh je skutočný.


Sandra
Anketa:

Dôležitá je prevencia

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac