Absolventi školy pre nadané deti študujú na svetových univerzitách

TASR, 22. februára 2016 11:00

Absolventi Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium v Bratislave pokračujú v štúdiu na ubiverztách v Cambridge, Bristole.

Ilustračné foto Foto: TASR



Bratislava 22. februára (TASR) –

Škola pre mimoriadne nadané deti rozvíja strategické bohatstvo

Systém vzdelávania je tu úplne iný ako v bežných školách. Mimoriadne nadané deti preberú predpísané učivo veľmi rýchlo, preto musí byť prehĺbené a obohatené. Rýchlo si totiž dokážu zapamätať, pochopiť a taktiež vyžadujú viac informácií. Plynulé vzdelávanie od prvého ročníka základnej školy až po maturitu poskytuje intelektovo nadaným, ktorí sú považovaní za strategické bohatstvo, Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium v Bratislave. Jej história siaha až do roku 1991.

Na škole momentálne študuje celkovo 660 žiakov. Zhruba 70 percent z tohto počtu tvoria chlapci. V prvých štyroch ročníkoch rozvíjajú u žiakov všeobecné intelektové nadanie a až na osemročnom gymnáziu sa špecifikujú konkrétne oblasti, v ktorých vynikajú. "Samozrejme že tí, ktorí sú od začiatku špecificky zameraní jedným smerom, napríklad na matematiku, tak je našou úlohou ich v tom podporovať. Iným nechávame priestor, aby sa čo najdlhšie mohli rozhodovať a zvoliť si oblasť, ktorá im najviac vyhovuje, je ich doménou a je rozhodujúca aj pre ich ďalšie smerovanie," povedala pre TASR riaditeľka a zakladateľka školy Jolana Laznibatová.

Nadanie žiakov školy sa prejavuje najmä v matematike, informatike, fyzike, biológii, chémii či geografii. Preto je škola primárne zameraná viac na oblasť prírodných vied. Charakteristickým znakom školy je aj to, že komunikácia so žiakmi prebieha na odlišnej úrovni ako v prípade žiakov v bežných školách. Ide tu o formu vzájomného dialógu na vysokej úrovni. "Zásadným princípom práce s nadanými je priateľské prostredie v škole, postavené na dôvere a komunikácii, kde si učiteľ so žiakom navzájom tykajú a panuje medzi nimi empatia a vzájomná dôvera," priblížila riaditeľka.

História školy siaha až do roku 1991, keď pod gesciou Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave vznikla Československá spoločnosť pre nadané deti. Odborníci predpokladali, že sa o túto spoločnosť budú zaujímať pedagógovia či psychológovia. Záujem však prejavili predovšetkým rodičia. "Pýtali sa nás, čo majú robiť s dieťaťom, ktoré nemá ešte šesť rokov, alebo sa blíži k termínu školskej dochádzky, ale už číta, píše, počíta. Pýtali sa, či existuje pre nich nejaká škola, kde by sa zohľadnili ich zručnosti, avšak vtedy nijaká neexistovala," uviedla Laznibatová.

Vznikol preto nápad založiť školu. Riaditeľka Laznibatová vtedy ako vedecko-výskumný pracovník Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, zaoberajúca sa problematikou nadaných detí, vypracovala v roku 1993 Projekt alternatívnej starostlivosti o nadané deti v podmienkach základných škôl.
"Ministerstvo školstva projekt začiatkom roka 1993 schválilo a od septembra toho istého roka bola otvorená v bratislavskej Karlovej Vsi prvá trieda pre nadané deti. Bolo v nej 17 detí, všetky boli vynikajúce. Tým, že už vedeli písať, čítať a počítať, tak sme ukončili školský rok do konca novembra. V decembri už dostávali vysvedčenia za 1. ročník," spomína Laznibatová.

Cez metodických pracovníkov, pre ktorých prednášala ako sa prejavuje nadané dieťa a aké podmienky potrebuje pre svoj ďalší rozvoj v škole, sa podarilo vytvoriť sieť 28 základných škôl v mestách po celom Slovensku, kde boli otvorené triedy pre intelektovo nadané deti.

Škola pre mimoriadne nadané deti bola oficiálne zriadená k 1. januáru 1998 pod zriaďovateľskou gesciou Krajského úradu v Bratislave. Od 1. septembra 1999 bolo zriadené a aj otvorené osemročné gymnázium pre tieto deti. Od školského roku 2005/2006 má škola prvých maturantov. Zaujímavosťou je, že v škole sa vzdelávajú nadané deti od päť do 18 rokov v komplexnom vzdelávacom Programe APROGEN.

Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium pôsobí momentálne v dvoch budovách v Bratislave. Výučba žiakov na prvom stupni prebieha v škole na Teplickej ulici. Študenti osemročného gymnáziu sa učia v budove na Skalickej ulici.


Škole pre mimoriadne nadané deti chýba psychologické centrum

Intelektovo nadané deti sú senzitívne a potrebujú väčšiu psychickú oporu. Tú by im mohlo poskytnúť práve špecializované centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na problematiku nadania a talentu. Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium v Bratislave ho však nemá. "Napriek tomu o to veľmi bojujeme, lebo je to alfa i omega pri takejto práci s intelektovo nadanými žiakmi," povedala pre TASR riaditeľka a zakladateľka školy Jolana Laznibatová.

Problematické je podľa jej slov aj predškolské vzdelávanie mimoriadne nadaných detí na Slovensku. Odborníci vo svete pri tom tvrdia, že zhruba od tretieho roka sa dá s nadanými deťmi pracovať už v úplne inej rovine, keďže v tomto veku zväčša čítajú či majú vedomosti z matematiky.

Materská škola pre intelektovo nadané deti ale chýba. "Keď som to povedala na konferencii v Dánsku, že škôlku nemáme, a pritom s tými deťmi robíme vyše 20 rokov, otvárali oči," skonštatovala Laznibatová. Ako tvrdí, práve do veku šesť rokov možno s deťmi veľa urobiť, pretože ide o veľmi dynamické obdobie. "Človek sa za prvých šesť rokov života naučí veľa, od sedenia, chodenia, rozprávania, čítania, písania či počítania," vysvetlila riaditeľka.
Ako upozorňuje, na Slovensku sa nevzdelávajú učitelia pre prácu s nadanými deťmi a nedostávajú odborné informácie ako ich učiť a ako s nimi pracovať. Nevysvetľuje sa im ako hodnotiť odpoveď takéhoto žiaka, či ako k nemu pristupovať a zohľadňovať jeho osobnostné špecifiká. Na pedagogických fakultách, podľa riaditeľky, učia skôr didaktiku, nutnosť však vidí v praktickom učení a získavaní skúseností priamo v školskom prostredí. "Študenti musia chodiť do škôl, aby videli v akom aktuálnom stave je školstvo, ako sa zmenila populácia detí, ale aj to, ako sa zmenila populácia rodičov," uviedla Laznibatová.

Výber pedagógov v Škole pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium je prísny, prijatí sú až po absolvovaní štvorstupňového výberu. Vysoké nároky sú podľa riaditeľky na učiteľov kladené aj počas ich pôsobenia na škole. Práve preto v škole pracuje kvalitný a kompetentný tím zaangažovaných pedagógov.

"Ak budú budúci učitelia dobre pripravení na to, ako s nadanými deťmi pracovať, budú mať potrebné materiály, bude sfunkčnené psychologické centrum, tak by sme mohli začať hovoriť, že sa podarilo zabezpečiť komplexnú a efektívnejšiu starostlivosť o nadané deti na Slovensku," dodala Laznibatová.


Absolventi školy pre nadané deti študujú na svetových univerzitách

Univerzity v Cambridge, Londýne, Bristole, Haagu, New Yorku, Moskve, Viedni, Bratislave i v Prahe sú miestami, kde v štúdiu ďalej pokračujú absolventi Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium v Bratislave. Študujú v nich napríklad medicínsku mikrobiológiu, medzinárodné vzťahy, fyziku, ekonómiu, informatiku, genetiku či zoológiu.

"Keď končia našu školu zhruba jedna tretina ide na prestížne anglické, škótske, írske či dánske školy. Naši absolventi študujú aj v USA, Nemecku, Rakúsku, Holandsku, Dánsku, Fínsku a Rusku. Veľká časť našich maturantov študuje na českých univerzitách a časť ostáva na slovenských univerzitách," uviedla pre TASR riaditeľka a zakladateľka Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium v Bratislave Jolana Laznibatová.

Juraj Privits chodil do školy pre mimoriadne deti od prvej triedy až po maturitu, ktorú mal v roku 2014. Na školu má len tie najlepšie spomienky. V pamäti mu utkvel výborný prístup k žiakom, príjemní učitelia, ktorí dávali žiakom dostatok priestoru na vlastný rozvoj. "Do ďalšieho života mi škola dala hlavne cenné vedomosti, užitočné zručnosti ako prezentovanie pred publikom, písanie dlhších prác či aktívny prístup k štúdiu," priblížil pre TASR. Po maturite začal študovať v holandskom Groningene odbor medzinárodné vzťahy. "Odjakživa ma bavila zahraničná politika a história," podotkol Privits. Po ukončení štúdia by rád pomohol Slovensku, ideálne v oblasti zahraničných vecí a diplomacie.

"Štúdium na škole pre mimoriadne nadané deti má mnohé pozitívne stránky. Naučí vás kriticky myslieť, vedieť si obhájiť svoj názor, prezentovať svoje či cudzie myšlienky pred ostatnými spolužiakmi, niekedy pred celou školou," uviedol pre TASR Dávid Schun. Podľa jeho slov sa ako od učiteľov, tak aj od žiakov vyžadovala na hodinách aktivita, inovatívnosť a vlastný prínos. "Do osobného, študijného a v budúcnosti aj kariérneho života mi škola dala najmä kritické i logické myslenie a rozhľad," povedal Schun, ktorý momentálne pokračuje v štúdiu na Ekonomickej univerzite vo Viedni.

V roku 2002 prestúpil do školy pre intelektovo nadané deti z inej základnej školy Michal Sventek. "Čo ma najviac zaujalo a páčilo sa mi, boli učitelia. V Škole pre mimoriadne nadané deti a Gymnáziu nie je učiteľ iba akýmsi sudcom a strašiakom, kto sa nenaučí, má päťku a dovidenia. Učiteľ je pre dieťa, aspoň ako som to ponímal ja, takým možno starším súrodencom či skôr mentorom. Je medzi nimi skôr partnerský vzťah," skonštatoval. Podľa neho sa tu žiak cíti rešpektovaný a nebojí sa odpovedať, lebo vie, že učiteľ si jeho názor vypočuje a poprípade ho opraví. "Po dokončení školy som si podal prihlášku na viacero vysokých škôl, dve scenáristické a jednu na verejnú správu. Po dlhých prijímacích konaniach som si vybral Verejnú správu na Ekonomickej univerzite v Bratislave, ale v písaní chcem aj tak ďalej pokračovať," podotkol Sventek. Ako tvrdí, škola pre mimoriadne nadané deti mu pomohla zlepšiť prístup k učeniu, nebáť sa vystupovať pred ľuďmi či vyjadriť svoj vlastný názor.

"Dôraz sa tu kládol i na rôzne besedy, stretnutia s ľuďmi z praxe, praktické ukážky a občasné poznávacie zájazdy. Pedagógov si pamätám ako skúsených a ochotných učiteľov, často schopných viesť hodiny nad rámec očakávaných požiadaviek a dialógovou formou so žiakmi," spomína na školu Adam Máčaj, ktorý pokračuje v štúdiu na Právnickej fakulte v Bratislave. Medzi najväčšie prínosy predošlého štúdia by zaradil štýl výučby, pri ktorom učitelia vedú žiakov k samostatnosti a vlastnému vyhľadávaniu informácií či kritickému mysleniu. Škola ho podľa jeho slov zároveň naučila základom tvorby odborných prác - vedeckých výstupov. Taktiež základom rétoriky a kvalitným argumentačným zručnostiam. "Veľa z menovaných i ďalších nespomenutých zručností využívam dodnes a cítim, že mi poskytujú výhodu v osobnom živote aj štúdiu," dodal Máčaj.

Téma TASR